BRATISLAVA. Pätina tínedžerov nevie obmedziť čas strávený na webe. Každý štvrtý vníma online svet ako neoddeliteľnú súčasť svojho života. Každý tretí pritom nedokáže žiť bez toho, žeby vedel, čo sa deje v jeho online kruhoch. A to vždy a všade. Dospievajúce deti vnímajú virtualitu odlišne – napríklad chatovanie s priateľmi berú ako skutočný rozhovor. Za virtuálne považujú online hry a chatovanie s tými, čo naživo nepoznajú.

Ukázal to výskum INstantnE internetovej poradne pre mladých Ipčko.sk. V lete tohto roka IPčko.sk diskutovalo s 270 tínedžermi na stredných školách, následne agentúra 2muse realizovala online prieskum – zapojilo sa 312 tínedžerov vo veku od 15 do 19 rokov.

Výsledky výskumu INstantNE prezentovala internetová poradňa pre mladých IPčko.sk na prvom ročníku odbornej konferencie s názvom Virtuálna generácia. 

 

Dieťa tretieho tisícročia je technologicky veľmi vyspelé, vie si nájsť obrovské množstvo informácií za niekoľko sekúnd. Dokonca môžeme povedať, že je to celkom preinformované dieťa, ktoré dostáva veľa podnetov, mnoho nových poznatkov, má veľa čiastkových informácií, ale jeho poznanie je útržkovité, a mnohým súvislostiam ani nerozumie. Dieťa virtuálnej generácie je unavené toľkého množstva informácií, motoricky nepokojné, neschopné sústrediť sa. Už 8-10 ročné deti trávia celé hodiny pri počítači, hrajú videohry, zostreľujú kozmické lode, objavuje stratené svety, ale sami sú v knižnici úplne stratení.“

Eva Gajdošová, Paneurópska vysoká škola, Zborník konferencie VIRTUÁLNA GENERÁCIA 2015

 

Reálny a virtuálny svet

Zdroj: Výskum INstantnE, www.virtualnageneracia.sk

 

Rovnaký ako naozaj

Až štyri pätiny tínedžerov tvrdí, že na internete sú rovnakí ako v reálnom živote. No o svojich spolužiakoch si to myslí len niečo vyše polovica. „Akoby žili podľa pravidiel dvoch svetov a k vlastnému správaniu online sú zväčša zhovievavejší,“ vysvetľuje Marek Madro z internetovej poradne pre mladých Ipčko.sk.

„Internet a sociálne siete ovplyvňujú mladých ľudí ako som ja zväčša negatívne. Preto som sa rozhodla pred 11 mesiacmi zrušiť svoj Facebook účet a spolu so mnou aj niekoľko mojich kamarátov,“ napísala v prieskumu agentúry 2muse jedna z tínedžeriek. Výraznú zmenu však vo svojom živote nepocítila – píše, že všetko robí rovnako.

„Väčšina z nás mladých prežívame život na internete, obdivujem kamarátov, ktorí vôbec nekomunikujú cez internet,“ priznáva iná. Niektorí ľudia si podľa ďalšieho osloveného len odkrútia povinných pár hodín v skutočnom svete a potom idú do svojej ,,jaskyne“ – do ich skutočného sveta.

„Virtuálny svet sa v niektorých prípadoch stáva druhou realitou,“ myslí si.

 

Skutočne vieme, čo dieťa s mobilom, tabletom robí? Koľko hodín denne sedí pri nich? Či nenadväzuje náhodne kontakty s cudzími ľuďmi, prípadne nechatuje a nezapája sa do šikanovania na internete?“

Mária Tóthová Šimčáková, detská psychologička, Zborník konferencie VIRTUÁLNA GENERÁCIA 2015

 

Využívanie internetu

Zdroj: Výskum INstantnE, www.virtualnageneracia.sk

 

Problém je, keď je problém

Len necelá pätina mladých ľudí v prieskume uviedla, že je radšej vo virtuálnom svete ako v tom skutočnom. „Napriek tomu, že digitálny svet je pre nich dôležitý, nestrácajú zmysel pre realitu. Stále sú radšej v skutočnom svete ako v tom virtuálnom,“ hovorí Madro. Tínedžeri podľa neho pomerne jednoznačne rozlišujú medzi negatívami a pozitívami reality a virtuality.

Riziko vidí skôr v tom, že informácie a bezpečné prostredie hľadajú na internete mladí ľudia v krízových situáciách. Napríklad slovné spojenie „ako sa zabiť“ bolo na Slovensku za posledných 12 mesiacov zadané do Google vyhľadávača až 10-tisíckrát.

Takto môžu nájsť ľudí, čo využijú ich zúfalstvo alebo takých, čo uvažujú podobne a navzájom sa povzbudzujú.

Dostávajú sa tým do vplyvu neznámych ľudí, alebo mladých s podobným osudom, kde sa k zúfalým činom navzájom povzbudzujú. Problém je podľa Madra v tom, že mladým nevieme naozaj bezpečné prostredie vytvoriť ani v skutočnom svete. Na najohrozenejšie skupiny mladých ľudí na internete sa zameriava aj poradňa Ipčko.sk, ktorá ich vyhľadáva a ponúka im pomoc.

 

Pre mladých je oveľa jednoduchšie žiť svoj život v podstatnej miere mimo reality, vo virtualite. Na sociálnych sieťach, v rôznych diskusných fórach si vytvárajú akési alternatívne identity, vytvárajú si takto aj akési virtuálne vzťahy, ktoré sú však veľmi vzdialené od toho, kým naozaj v skutočnosti sú.“

Marek Madro, Filip Hric, Veronika Kohútová, IPčko, o.z., Zborník konferencie VIRTUÁLNA GENERÁCIA 2015

 

Odkladanie povinností

Zdroj: Výskum INstantnE, www.virtualnageneracia.sk

 

Online aj na vyučovaní

Dve tretiny žiakov má profil na sociálnej sieti, štyri pätiny sú online takmer stále, odhaduje učiteľka, ktorá chcela zostať v anonymite. „Veľa času trávia na facebooku, hrajú bojové hry, vkuse sa bavia o tom, ako postúpiť do ďalšieho levelu,“ hovorí.

Hry sa podľa nej hrajú aj v škole – často počas vyučovania. „Akonáhle si dokončia svoju robotu, dovolí im väčšina učiteľov hrať sa,“ priznáva. A to nielen na hodinách informatiky, hry sú často povolené napríklad aj na angličtine. Sama im dovolila hrať počas hodiny informatiky, ktorú zastupovala – kolegyňa jej totiž nenachystala, čo má učiť.

Vlastné notebooky si nosiť do školy nemôžu. Zakázané sú aj mobily – ak si ich prinesú, majú ich mať zamknuté v skrinke a vypnuté. Väčšina to podľa nej nedodržuje.

Nemá pocit, žeby rodičia internet a jeho využívanie s deťmi riešili. „Niektorým ho zakážu za zlé známky, ale je to skôr výnimka,“ hovorí. Zvyčajne ich nikto nekontroluje, keď prídu zo školy, rodičia zvyčajne ešte doma nie sú a tak trávia čas za počítačom, dodáva.

S kyberšikanou sa na škole ešte nestretli, hoci žiaci sa cez prestávky aj vzájomne natáčajú mobilmi a vešajú to na sociálne siete. Na škole mali jedine incident, keď žiačka natočila na mobil učiteľku a zavesila to na facebook s výsmešným komentárom. „Riešilo sa to pohovorom s rodičmi a stiahnutím videa,“ hovorí.

 

Len veľmi zriedka nájdete na sociálnych sieťach príspevky, ktoré hovoria o zlom psychickom rozpoložení užívateľa, jeho problémoch alebo chybách a zlyhaniach. To vedie k zaujímavému záveru: mladý človek si myslí, že všetkým jeho rovesníkom sa vedie omnoho lepšie ako jemu/jej samotnému a s cieľom nezaostávať a neukázať sa ako niekto slabší, aj oni zdieľajú pozitívne správy alebo prikrášlené odkazy.“

Tibor Škrabský, IUVENTA, Zborník konferencie VIRTUÁLNA GENERÁCIA 2015

 

Internet ako súčasť života

Zdroj: Výskum INstantnE, www.virtualnageneracia.sk

 

Rodičia deťom veria

Tatiana z Bratislavy obmedzuje svojmu synovi internet len niekedy. Pre množstvo školských projektov, to podľa nej ani nie je možné. Syn je aj na sociálnej sieti, priznáva, že si jeho profil prezrela – no nič tam nemá. „Upratovanie uňho pred internetom nevyhrá, ale stretnutie s kamarátmi, plávanie či kniha áno,“ hovorí. Rozprávala sa s ním aj o online šikane, zatiaľ však nemuseli nič podobné riešiť. Internet je podľa nej rovnako ako oheň – dobrý sluha, no zlý pán.

„Staršieho syna už veľmi nekontrolujem, mám pocit, že to zvláda sám,“ hovorí Alena z Bratislavy. Má 16 a chodí na gymnázium. Teší ju, že žije viac športom ako sedením pred notebookom. Mladší syn je ešte škôlkar a internet v jeho prípade zatiaľ nerieši. Online pozerá len rozprávky, aj to obmedzene. No aj v škôlke sa nájdu deti, čo hrajú počítačové hry pravidelne, dodáva.

Ivan z Nitry svoju 15-ročnú dcéru veľmi nekontroluje. Keď si pozrel jej profil na sociálnej sieti, veľmi sa mu nepozdával. „Dáva tam svoje fotky, nepáči sa mi to, no neviem, čo s tým mám robiť,“ pýta sa. Skúšal dohovárať aj zakazovať, no nič to nevyriešilo, priznáva. Snaží sa dcéru upozorňovať, ale ako vraví, je vo veku, keď je jednoducho „nudný foter, ktorý ničomu nerozumie“.

 

Ako dospievajúci vnímajú samých seba

Zdroj: Výskum INstantnE, www.virtualnageneracia.sk

 

Prečítajte si aj Selfies zaberú viac ako päť hodín týždenne