Pamätáte si ešte, čo všetko nám súčasný slovenský premiér nasľuboval vo svojej kampani, pred tým ako sa pripravoval na kariéru slovenského otca, ktorý sa o nás všetkých postará? Boli to kvantá ISTOTY. Istoty dobrého života, istoty sociálnej súdržnosti, istoty spravodlivého zdaňovania a mnohé ďalšie významy istôt, ktoré som do dnešného dňa nespozorovala resp. sa stále snažím rozlúštiť.

Sociálny štát na Slovensku je ukážkový príklad poňatia tejto idey z úplne druhého konca, ako v skutočnosti si mnohí z nás sociálnu solidaritu prestavujú. Možno by som to nikdy takto dramaticky neopisovala resp. sa pri tom nezastavila, ak by som nespoznala ponímanie sociálneho štátu v iných oblastiach sveta. Dokonca aj v našej “rodnej” Európe.

Som absolventkou bakalárskeho štúdia na slovenskej univerzite, kde som za tri roky, okrem svojho bakalárskeho titulu nadobudla ešte mnoho nových známosti, kamarátstiev, zážitkov, prekážok a ponaučení. V prípade môjho akademického či kariérneho zabezpečenia si netrúfam povedať, že som to dotiahla tak extrémne ďaleko. Viem, že každý človek je strojcom svojho vlastného šťastia a možno práve preto, som sa nikdy nespoliehala na svoju bývalú školu, že ma niekedy niekde vykopne, plne pripravenú a vyzbrojenú teoretickými a praktickými skúsenosťami do praxe mojich snov. Osud som zobrala do vlastných rúk a skúsila to teda so štúdium v Dánsku. Práve Dánsko mi otvorilo oči, že študovať a žiť sa dá aj inak.

Inak, ako na slovenskom “intráku”, za ktorý si platím síce iba 45€ mesačne, ale za kompletnú hygienickú výbavu, nepoškodené sprchy, záchody, stabilné postele či plafón bez plesní sa môžem iba tajne a tichučko modliť. Napriek tomu, moje modlitby nikdy nebudú vypočuté a život na internátoch, bude navždy obrovskou školou do budúceho kempovania, alebo prípadného túlania sa niekde v pralese, či na opustenom ostrove. Ak nepochádzate zo SOCIÁLNE slabšej rodiny resp. váš študijný priemer nelemuje priečku 1.2, iba ťažko získate nárok na finančnú podporu od vašej školy resp. finančného úradu vašej krajiny.

A keď nebodaj, zoberiete osud do vlastných rúk a dennodenne sa smažíte v populárnych reštauráciách americkej kultúry, aby ste si privyrobili a svoje študentské náklady dokázali pokryť, buďte pripravení, že pažravý štát vás oberie na každom cente odvodov, ktoré sa každoročne menia a v horšom prípade stúpajú. V druhom prípade, zinkasujete obrovské mínusko v očiach vašich pedagógov, vyučujúcich, ktorí vás budú presviedčať o tom, že práve škola je vaše zamestnanie a je neprípustné, aby ste pracovali namiesto návštevy prednášky, ktorá je vlastne len ústne zreprodukovaná jej knižná podoba. Ale hrozivá „prezenčka“, na ktorej nebudete aspoň dvakrát za semester, vďaka ktorej je vysoké percento pravdepodobnosti, že skúšku nespravíte, vás každopádne donúti na tu prednášku prísť. Inými slovami, tento mesiac budem jesť iba suchý rožok s bambinom a cez víkend si dám sáčkovú polievku.


No a keď sa vám už konečne do toho obchodu podarí dostať, ste obmedzení výberom sortimentu resp. vyčkávate desiatky minút v dlhej pokladničnej rade, lebo tá 12-členná rodina pred vami, si práve nakúpila polovicu supermarketu, keďže my ako SOCIÁLNY štát chudobným a nepracujúcim dávame a pracujúcim a študujúcim berieme. Alebo, ešte lepší prípad, keď sa už 5.deň učíte na ten budúco týždňový zápočet a namiesto dvoch strávených dní, si to musíte takto prerozdeliť na celý týždeň, lebo „kámoši-susedia erázmáci“ práve štartujú 17tu párty tohto týždňa. A keď náhodou tú hudbu nepočujete, tak asi preto, že spia resp. si vychutnávajú obed v niektorej luxusnejšej bratislavskej reštaurácií.

My slovenské ovečky zatiaľ budeme dobiehať štúdium, popri 40 hodinovej práci pri priemernej mzde 2,50€/ hod, poctivo si odchodíme 5 rokov a potom sa zamestnáme ako jeden z tisícky radových zamestnancov. V lepšom prípade odídeme do zahraničia robiť práce, ktoré domáci robiť nebudú a budeme sa tváriť, že sme šťastní s balíkom vo vrecku.

Tak a teraz vám to opíšem z toho druhého pohľadu na to, ako môže vyzerať sociálny štát. V prvom rade, si treba uvedomiť, že v Dánsku existuje tzv. “gender equality”. To znamená, že ženy a muži sú si rovní. Možno je to aj tým, že dve najvyššie hlavy v tejto monarchii sú práve ženy a možno je to len prirodzene ponímanie práce každého človeka, bez ohľadu na to, či som žena alebo muž. Týmto bodom si môžete hneď zaškrtnúť, že mzdy ženy a muža sú rovnocenné v závislosti od povolania. Sociálny štát Dánsko, sa nepozerá na to, či ste biely, čierny, žltý alebo hocijaký iný. Nie je dôležité ani aké náboženstvo vyznávate, aj keď uznávam, že v poslednom čase moslimská problematika je top téma v krajine. Pre túto krajinu je však dôležité, čo pre ňu robíte. Na základe toho sa ona o vás postará.

Zahraničný študent, ktorý do Dánska zavíta, to možno nemá úplne jednoduché na začiatku, ale čím viac sa obrátite, tým skôr si budete žiť ako prasiatko v žite. Každý, kto do Dánska príde študovať alebo pracovať, ma automatický nárok na bezplatné sociálne a zdravotné poistenie na základe vášho personálneho čísla na žltej kartičke nazývanej “CPR number”. Táto kartička, predstavuje vašu digitálnu podobu, váš hlavný identifikačný preukaz, vašu zdravotnú kartičku, váš vstup do bánk, fitnes centier a mnoho ďalších miest. Nestojí vás to ani cent, aby ste si o ňu požiadali resp. ju dostali.

Ak ste vysokoškolským študentom, pochádzajúcim napr. zo Slovenska a pošťastí sa vám v Dánsku nájsť si robotu (čo je naozaj niekedy veľmi náročne) a so zamestnávateľom máte zmluvu odpracovať min.40h/ týždenne, máte nárok na štátnu podporu vo výške dvojnásobku vašej mzdy. Pre priblíženie, vaša mesačná mzda ako čašníka v reštaurácií je cca 800 €. Zvyšnú matematiku si spravte sami. Ak by ste sa niekedy rozhodli vychovávať svoje deti v Dánsku, verte, lepšiu vec ani nemôžete spraviť.

Dáni bez ohľadu na to, či pracujú alebo nie, ako študenti vysokých, ale v niektorých prípadoch už aj stredných škôl, tých “trápnych” 800€ dostanú tak či tak. No a keďže hovoria plynulo po dánsky, nemajú najmenší problém nájsť si prácu lepšiu ako len umývanie riadu alebo upratovanie v hoteli. Opäť multiplikujte. 

Ak v Dánsku študujete už nejaký ten rok a podarí sa Vám dosiahnuť AP (po dvoch rokoch) alebo Bc. titul a v prípade, že sa rozhodnete prerušiť na rok štúdium a dokonca sa vám nepodarí si ani nájsť prácu ako ste plánovali, nezúfajte. Dánska vláda Vám určite s radosťou poskytne štvorcifernú nezamestnaneckú podporu každý mesiac. Jedinou vašou podmienkou, ak ste zahraničný študent, je aby ste 4krát do týždňa navštívili kurz dánčiny. Mimochodom, každý, kto do Dánska zavíta a dostane svoju “CPR kartičku” ma nárok na trojročný bezplatný kurz dánčiny. No tak neuč sa. 

Aby som bola ešte presnejšia, výška vašej nezamestnaneckej podpory po každom dosiahnutom “degree” sa stupňuje od výšky titulu. Čiže, ak ste pri “AP degree” dostávali 1200 € je možné, že po „mastrovi“ to bude aj 3000 €. Čísla sú iba približné,  možno je to aj viac.

Paradoxne, žiaden Dán nechce ostať na nezamestnaneckej podpore a ak náhodou aj je, určite sa tým nechváli medzi svojimi kamarátmi. Prečo? Lebo nástupný plat doktorov v Dánsku sa pohybuje okolo 120 000 dánskych korún a po všetkých odvodoch vám vo vrecku ostane okolo 7000-8000 € v čistom. A to iba rozbiehate svoju kariéru.

Okrem sociálnych výhod od štátu, každá škola ponúka svojím študentom široké možnosti uplatnenia sa po a počas štúdia v odbore, ktorý študujú. Dôkazom je aj fakt, že súčasťou štúdia je povinná prax v odbore štúdia. To, ako seriózne sa k tomu jednotliví študenti postavia, je už na nich. Ale možnosti je naozaj nespočetne veľa.

Aby som Vám však nedávala iba idealistické predstavy o tomto SOCIÁLNOM štáte, je tiež nutné podotknúť, že životné náklady v tomto štáte, nie sú najnižšie. Vlastne sú asi druhé najvyššie po Nórsku. Ak prácu nemáte, ale účty a náklady platiť musíte, môže to byť veľmi nepríjemné a finančne maximálne náročné. “Ale kto povedal, že to bolo jednoduché?”

Stále si teda lámem hlavu, prečo sme na tom tak rozdielne, keď obe štáty sú predsa SOCIÁLNE? Ktorý z nás robí chybu a keď, kde a akú? Čo sa Dáni naučia tak neskutočne špeciálne, že ich vláda ma pocit zodpovednosti ich motivovať do ďalšieho štúdia? Ako je vlastne možné, že aj napriek obrovským sociálnym a finančným benefitom, študentské príbytky stále ostávajú v nezdemolovanom, zachovanom, takmer novo pôsobiacom stave? Ako je možné, že aj keď ten Dán vie, že peniaze dostane, za žiadnu cenu nechce ostať na ťarchu štátu?
Tieto otázky mi už dlhšiu dobu vŕtajú hlavou a iba ťažko nachádzam na ne odpovede. Verím, že raz na to prídem. Možno to pochopím práve počas môjho štúdia v tejto krajine.

Štúdium v Dánsku je širokospektrálne, plné možností, zaujímavého nadobúdania teoretických, ale aj praktických poznatkov, plnohodnotné, niekedy možno náročné, ale na konci dlhej cesty vás to vždy privedie na chodník, na ktorý ste sa chceli dostať. Ale o tom už niekedy inokedy…