Osobne si myslím, že je to aj tým, že som vyrástla na dedine. Áno, som žena Z DEDINY, kde JE svet trošku iný. Ale nie horší. Od detstva som naučená, že starším ľuďom by sme sa mali pozdraviť, vzdať im úctu a pomôcť ako sa len dá. Lebo to, že dnes nestíhajú, všetko im trvá dlhšie a na svet majú iný názor, z nich nerobí horších ľudí. Čudovali by sme sa, koľko múdrosti v sebe majú. Napríklad aj preto, že stihli kadejaké praktiky a dnešná globálna dedina je pre nich španielska dedina.

K nám do práce chodí teta upratovačka. Veronika. Príjemná sedemdesiatnička, vždy upravená, ale počas upratovania v klasickej modrej kvetovanej zástere s papučkami. Od prvej chvíle mi bola sympatická, aj napriek tomu, že kolegovia hundrali. Raz sa im zdala pomalá, inokedy ich rušila pri práci alebo nemali pero na svojom mieste. Ja s ňou žartujem a verte či nie, zdá sa mi, že sa poteší, keď zistím, že „dnes makáme spolu.“

Začalo to nevinne, len nejakou jednou-dvomi vetami, potom sme už rozoberali, že jej syn sa rozviedol a ona sa preto trápi. Skrátka taký klasický babský rozhovor, alebo babičkovský. No v každom smere pohodový. Vždy spolu zľahka „ohovoríme“ ostatných, že sú bordelári a aj tu platí zlaté pravidlo, že všetko o firme vie len upratovačka a vrátnik. Nie je to však nič brutálne, skôr ide o žarty.

Raz som bola na služobke v Taliansku a keď som sa vrátila, všetkým som doniesla prívesok na kľúče. Jeden mi ostal, tak som jej ho darovala. Keby ste videli tú radosť...

Aby som sa ale dostala k tomu, čo chcem vysloviť cez písmenka nahlas. Pýtam sa, kde je úcta, mládež? Zniem ako jej rovesníčka a to ešte zďaleka nemám ani tridsať (jéjé-jupijé).  Moji kolegovia, ktorým by táto pani mohla byť pokojne babkou, si dosť dovoľujú. Nehádžem ich do tohto neúctyhodného vreca všetkých, ale je to väčšina. Naposledy sa kolegyňa rozčúlila, či tá ženska vôbec umýva umývadlo, keď je stále zašpinené. No viete ako, zašpinené je len od ľudí, ktorí tam pracujú.

Minule, keď som mala narodeniny, ma moja teta upratovačka tak úprimne vystískala, že som nevedela čo so sebou. Moja ďalšia iná kolegyňa, stála vo dverách a gúľala očami, pretože mi niečo chcela povedať a kvôli týmto cárikom musela chudinka počkať 20 sekúnd. V dnešnej dobe, toľko času, len si to predstavte! Drzosť.

Takýchto momentov a situácii je milión, nechcem však preháňať a povedať, že ju niekto šikanuje alebo ničí, všetko sa deje poza jej chrbát, takže to asi ani netuší a myslím, že sa u nás cíti dobre. Ale ide o princíp, na ktorý sa najbližšie plánujem opýtať: Aj svojej starej mame by si takto odvrkla?

Týmto vzdávam hold všetkým príjemným a čiperným upratovačkám a teším sa, že som natrafila na jednu extrémne milú. Minule mi však takmer naložila, dovolila som si, kým umývala poháre, povysávať kanceláriu, keďže mala som čas...:)

 

Prečítajte si aj Dovolenku nám dokáže pokaziť...Slovák