Sedím v dome našej asistentky, na vidieku, blízko mesta Keynjojo, na juhozápade Ugandy. Po voľbách, na ktorých som pracovala ako pozorovateľka Európskej únie, pozvala Elizabeth náš tím k nej domov na raňajky. Jej rodina síce žije skromne, ale na ugandské pomery je to určite vyšší štandard. Murovaný dom, luxus elektrickej energie zo solárneho panelu, kravy, ovce, kozy, sliepky, veľký oplotený pozemok. Jej rodičia sú vzdelaní. Otec rodiny pracoval 4 dekády ako účtovník, mama bola učiteľkou, teraz sú už na dôchodku. Ich deti študovali na vysokých školách, Elizabeth popri škole pracuje ako administratívna sila v súkromnej škole.

Raňajkujeme len s Elizabethiným otcom, ženy a deti jedia v kuchyni. Naša asistentka a jej príbuzná nás obsluhujú, najskôr si vyzujú topánky a po kolenách servírujú teplé mlieko, čaj, rozkladajú jedlo po nízkom stole. Elizabeth si sem-tam ku nám sadne, pridá sa do debaty, rovnako ako jej mama a teta. Ale jedlo s nami zdieľa len otec rodiny.

 

 

Politicky aktívne vďaka kvótam

V kontraste so skúsenosťou z rodovej nerovnosti sú kvóty pre 30-percentné zastúpenie žien v parlamente a miestnych radách. V Ugande ich zakotvuje ústava a na lokálnej úrovni nariadenia miestnych správ. Do parlamentu je za každý zo 112 volebných obvodov priamo zvolená jedna žena. Ďalšia minimálne pätica žien musí byť zastúpená v rámci 25 nepriamo volených miest. Zároveň sa však kandidátky môžu rozhodnúť, či budú kandidovať za 112 miest určených pre ženy, alebo za 290 miest poslancov bez ohľadu na pohlavie. V minulom volebnom období dokonca na čele parlamentu stála Rebecca Alitwala Kadaga, ktorá bola ako prvá žena v histórii Ugandy zvolená za predsedníčku parlamentu.

Kým však na miestnej úrovni participácia žien prevyšuje 30-percentnú kvótu a ženy obsadzujú aj miesta mimo nej (takmer 50 percent miestnych rád tvoria ženy),  na celoštátnej úrovni sa ich počet viaže na vyhradené miesta. V minulom volebnom období ženy napriek kvótam obsadili len 133 miest zákonodarného orgánu. Vo februárových voľbách tohto roku sa o 290 miest, ktoré som počas volieb v Ugande nediplomaticky nazývala mužské, uchádzalo len 88 žien z celkového počtu 1343 nominovaných kandidátov. Sú však aj krajiny, kde kvóty fungujú výnimočne. Susedná Rwanda má s 30-percentnou kvótou až 64 percent žien v zákonodarnom orgáne.

 

 

 

Ženy na kandidátkach na Slovensku

Kým budeme zalamovať ruky nad Ugandou, pozrime sa na to, ako je to u nás. V súčasnom parlamente je len 28 žien, čo je smiešnych 18 percent z celkového počtu poslancov. Jasné, že to môže znamenať nízky záujem žien o tieto miesta v politike. Zároveň to však môže znamenať aj nezáujem politických strán ženy vôbec navrhnúť na zvoliteľné a „viditeľné“ miesta na svojej kandidátnej listine.   

Pohľad na listiny nám načrtne, ako vážne vidia strany gender balance v budúcom volebnom období. Vládny Smer má v prvej tridsiatke dve ženy, prvú na 14. a druhú na 29. mieste. Keďže majú šancu na najvyšší počet poslancov, pridajme im „k dobru“, že do polovice kandidátnej listiny majú ďalších 6 žien. Naproti tomu kandidátku OĽaNO vedia žena, prvá desiatka je pol na pol a v prvej tridsiatke majú 11 žien., #Sieť má tiež v prvej desiatke päť žien, do tridsiatky sa zmestili ďalšie tri. Ostatné strany, ktoré majú podľa preferencií šancu dostať sa do parlamentu, to v prvej tridsiatke dotiahli len na jednociferné čísla - SaS 6, Most Híd 5, SNS a KDH 4 ženy.

Nemusíme však voliť strany s vyšším počtom žien na zvoliteľných miestach len preto, že chceme voliť ženy. Nemáme síce kvóty, ale máme preferenčné hlasy, ktorými môžeme nielen podporiť kandidátky, ale aj dať stranám odkaz, že chceme viac žien v politike alebo koho chceme vidieť na ich čele.  Ako napríklad v roku 2006, keď najviac preferenčných hlasov v SDKÚ-DS dostala Iveta Radičová a v roku 2012 Lucia Žitňanská a prekrúžkovali sa tak pred Dzurindu. Čím viac krúžkov, tým jasnejší odkaz.

 

 

Portál Ženy v meste nás nabáda „Ženy voľte ženy, muži voľte ženy“. Neznamená to však, že by sme mali voliť do počtu a pred odbornosťou uprednostniť pohlavie. Strany ponúkajú viacero zvučných mien aktívnych političiek, moje naj sú Lucia Žitňanská (MOST – Híd), Lucia Nicholsonová a Natália Blahová (SaS). Z tých menej známych by som voličom OĽaNO odporučila Annu Šmehilovú (NOVA), odborníčku na problematiku zdravotne znevýhodnených (annasmehilova.sk). Alebo divadelnú režisérku a aktivistku Vieru Dubačovú (vieradubacova.sk).

Ešte chvíľu potrvá, kým na Slovensku počet žien v parlamente presiahne 30 percent. Potrebujeme však na to kvóty pre ženy? Možno by stačilo ukázať, že o väčší počet žien v politike máme záujem. My všetci. Nielen politické strany, nielen muži. Ale najmä ženy.

 

 

Prečítajte si aj Žien v politike pribúda, pre Slovensko to neplatí

 

 
 
Ženy v meste