„Poslankyňa Silvia Shahzad Petruchová čaká dieťa s utečencom, no manžel žije v Berlíne“ – hlása bulvár. Na prvý pohľad to vyzerá ako manželský trojuholník. Napadne vám, že bulvár si ju vzal na mušku preto, že kým manžel žije v Nemecku, ona otehotnela s utečencom. Ale kdeže! Už po prečítaní prvých viet zistíte, že utečenec a manžel je tá istá osoba. Len nevedno prečo treba neustále pripomínať, že poslankyňa zahorela láskou k cudzincovi, ktorý v Nemecku čaká na azyl. A aby toho nebolo málo, navyše si dovolila otehotnieť!

Tak si to zhrňme: Dvaja dospelí ľudia sa zosobášili. Manžel a manželka splodili dieťa. No a teraz sa tešia na narodenie potomka... Nedeje sa snáď toto vo svete každú sekundu? Jasné, že áno. Až na drobnosť – on je utečenec, ona je na vozíčku. A to už je podľa bulváru situácia, ktorú treba rozobrať do najmenších podrobností.

Najskôr sa treba pozrieť na to, či je to vôbec láska. Uznajte, utečenec a žena na vozíčku, to hneď znie podozrivo. Potom sa treba pozrieť na to, akože to dieťa vôbec splodili. Takže gynekológ nám v článku všetkým musí ozrejmiť, že ovulácia a proces otehotnenia je u žien na vozíčku ten istý, ako u zdravých ľudí. No predstavte si! Kto by to len bol povedal? Ešte sa zo slov lekára dozvieme, že zrejme bude rodiť cisárskym rezom, ale dojčenie bude prebiehať rovnako ako u zdravých žien. Opäť veľké prekvapenie. Ženy na vozíčku môžu dojčiť ako my ostatné, však ste to nevedeli?

No a ešte treba zaostriť na starostlivosť o dieťa. Veď otec ako žiadateľ o azyl nemôže vycestovať na Slovensko! Poslankyňa tak zostane na dieťa sama. Sexuológ ju preto v článku upozorní, že keď sa otec nebude môcť starať o dieťa, je tam množstvo komplikácií... Hm, fajn, určite to nebude mať ľahké. Len mi napadá, či sa bulvár obracia na sexuológa o radu aj pri každej slobodnej matke, nešťastnej vdove, či takej, ktorej muž pracuje v cudzine alebo je tam na vojenskej misii, kým ona doma porodí. Tieto ženy sa totiž tiež starajú o dieťa bez manžela a neraz tých detí majú aj viac.

Keby poslankyňa Shahzad nebola na vozíčku, jej tehotenstvo, pôrod a dojčenie by zrejme nikoho nezaujímali. Takto sa však stávajú verejnou témou. Prečo? Vari ženy na vozíčku nemajú právo byť šťastné, zamilované a mať deti?

Poslankyňa Shahzad často hovorí, že bojuje za práva zdravotne postihnutých ľudí. Napokon, každý vie, aké bariéry na vozíčkarov striehnu na uliciach, v úradoch, školách, obchodoch... Aj tie sú však ničím v porovnaní s bariérami v našich hlavách.

 

Prečítajte si aj Bez námahy. Naozaj?