|
Obsadili sme posledné voľné stoličky za stolíkom oproti sebe. Keď vypisovala osobný dotazník, nedalo mi nezaškúliť na čísla, ktoré vpisovala do kolónky „vek“. Najskôr sedmičku a potom trojku. Sedemdesiattri rokov! Hádala som jej menej, aj keď šediny a vrásky dávali tušiť, že už je zopár rôčkov na dôchodku. No veselá povaha, ktorá sa s každým hneď dala do reči, z nej robila mladicu.
Okolo nás boli väčšinou deti a študenti. Sem-tam sa mihol niekto v strednom veku. A potom ona. Tak ako všetci prišla na kasting do televízie. Vraj sa jej nechce sedieť len doma a potrebuje spoločnosť. A tiež niečo, pri čom by cibrila mozog, aby nezabúdal.
Niežeby doma nemala čo robiť. Dom aj záhrada ju zamestnávajú až-až. Deti a vnúčatá o prácu v nej záujem nemajú. Vraj na čo sa lopotiť, keď všetko sa dá dnes kúpiť v obchode. A keď je akcia, tak aj za lacný peniaz.
Ona sa lopotí rada. Veď to robila celý život. Ale okrem fyzickej práce sa jej žiada aj čosi iné. Nejaká zábava, zmena, vybočenie z každodennej rutiny. Nakrúcanie filmu či seriálu to by mohlo byť ono. Dobrodružstvo, nový vietor do života a ešte aj nejaké euríčka navyše. Prečo nie?
Netuším, či ju vybrali a či ju niekedy uvidím na televíznej obrazovke. Ale potešilo by ma to. Veď bola ako z Hollywoodu. Žena, ktorej nestačia len povinnosti, robota a pozeranie z okna, keď sa už život spomalil. Žena, ktorá sa nebojí skúsiť niečo iné. Zabaviť sa. Nedbá na to, čo povedia susedia a čo si o tom pomyslia príbuzní. Je to jej život a ona si ho bude žiť tak, ako chce.
Aj keď som ju ešte nevidela hrať, už teraz som jej fanúšičkou.
Prečítajte si aj Kávoví pohoďáci
