|
BRATISLAVA. Viacero vedcov sa zaoberalo tým, prečo sú niekde ženy rovnako ako muži zapojené do pracovného aj spoločenského života a inde nie. Výsledok: za všetko môže motyka a pluh!
S touto hypotézou prišla prvá dánska ekonómka Ester Boserupová (1910-1999). Tvrdila, že rozdiel v chápaní ženskej roly v spoločnosti súvisí s typom poľnohospodárstva, ktoré prevládalo v tej-ktorej spoločnosti pred industriálnou revolúciou.
Tam, kde prevládalo striedavé obhospodarovanie – ktoré využíva nástroje ako motyka, boli ženy tradične výrazne zapojené do prác na poli. No tam, kde prevládal pluh, výrazne dominovali muži, ženám tak zostali len práce v domácnosti. Práca s pluhom totiž vyžaduje oveľa viac fyzickej sily. Toto rozdelenie rolí a úloh medzi ženami a mužmi sa podľa nej dedilo generáciami.
Práve takto sa vytvárali spoločenské normy. Presne tie, ktoré hovoria o tom, čo sa patrí a čo nie. A niekde sa dobrej žene proste pracovať alebo byť aktívna vo verejnom živote nepatrí.
Pluh – seď doma, motyka – šup do práce!
Boserupovej myšlienky testoval tím okolo profesora Alberta Alesinu z Harvardu. Dospeli k názoru, že zamestnanosť žien v súčasnosti a ich zapojenie do obrábania pôdy spolu výrazne korelujú.
Výskum vychádzal z hypotézy, že tradičné používanie motyky alebo pluhu pri farmárčení stálo na začiatku vzniku tradičných spoločenských noriem. Túto hypotézu vedci otestovali na kombinácii etnografických dát o používaní pluhu, meraním spoločenských noriem a zapojením žien mimo domácu sféru.
„Naše výsledky poskytli dôkaz, že súčasné rozdiely v postojoch a správaní žien sú skutočne vytvorené rozdielmi v tradičných poľnohospodárskych postupoch,“ píšu vedci v závere.
Dokázali tiež, že v tých kultúrach, ktorých predkovia používali pluh, majú názory, ktoré podporujú nerovnosť žien. V týchto spoločenstvách sú ženy oveľa menej zapojené do pracovného trhu, podnikania či politiky.
Samozrejme, existujú podľa nich aj výnimky ako napríklad Spojené štáty - tu síce ženy v poľnohospodárstve veľmi nepracovali, no boli aktívne v manufaktúrach. Mongolsko vyčnieva pre nízky význam farmárčenia.
Z radu vystupujú aj krajiny, ktoré zažili komunistický režim. Ten totiž podľa neho výrazne tlačil na znižovanie rozdielov a zapájal ženy do práce. Hoci tie domáce práce im akosi tradične zostali (poznámka autorky).
A čo my?
Na Slovensku sa podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej v dávnej minulosti používali najskôr položelezné, neskôr železné pluhy. „Do pluhu ľudia zapriahali najviac voly, ktoré lepšie znášali ťažkú prácu a na zlých lesných cestách sa bezpečnejšie pohybovali,“ vysvetľuje. Oralo sa priemerne raz v roku, dodáva. Z ručných nástrojov sa podľa nej na obrábanie pôdy používal rýľ.
Svoje uplatnenie však mala aj motyka. Motykou-klčovnicou klčovali podľa Holéciovej naši predkovia les. „Klčovnice môžeme dodnes nájsť v niektorých domácnostiach, pretože sa osvedčili pri obrábaní kamenistej pôdy,“ hovorí. Pri klčovaní sa na skyprenie pôdy používal aj čakan, dodáva.
Za výlučne ženský nástroj je považovaná malá motyka s vidlicou, upozorňuje Holéciová. Ženy sa starali o tie časti záhrady, kde sa pestovala fazuľa, zemiaky, prípadne kukurica, vysvetľuje – tie sa po jarnej orbe ďalej obrábali práve motykou. Typicky ženským nástrojom je podľa nej aj kosák.
Muži majú prednosť?
Ešte pred dvadsiatimi rokmi pracovala v poľnohospodárstve u nás tretina žien. V súčasnosti ich tu zostalo zamestnaných necelých 16 tisíc – čiže 17 percent. „Súvisí to najmä s pokrokom v oblasti poľnohospodárskej techniky a technológií, keď prácu žien z minulosti postupne nahradili poľnohospodárske stroje,“ hovorí Holéciová. Ženy si podľa nej hľadajú uplatnenie na trhu práce v iných odvetviach.
Keď sa však pozrieme na situáciu v zamestnanosti, žien je v práci o niečo menej ako mužov. V prvom štvrťroku bola zamestnanosť ľudí podľa štatistikov od 20 do 64 rokov na úrovni 69 percent. Z toho u mužov takmer 76 percent, u žien len 62 percent.
Počet voľných miest sa v tomto období medziročne zvýšil o vyše 15 percent. Najviac ponúk práce pribudlo v doprave a skladovaní a v obchode. Nasledoval priemysel, administratíva, stavebníctvo a informačné a komunikačné činnosti. Ponuka miest sa naopak znížila vo verejnej správe a obrane, povinnom sociálnom zabezpečení a v dodávke elektriny a plynu.
Prečítajte si aj Práca s dieťaťom po boku? Nič výnimočné
