Venujete sa už dlhšie téme ženy v politike, vo svojej dizertačnej práci ste dospeli k názoru, že ženy sa lepšie presadia ako nezávislé než v rámci politických strán. Ako ste k tomu dospeli?   

"Je to aj súčasťou mojej rozpracovanej dizertačnej práce, ale v skutočnosti sme na to prišli s mojou diplomantkou Lenkou Ježkovskou. Preskúmali sme, akými cestami sa ženy dostali do vládnych funkcií ministeriek a štátnych tajomníčok po roku 1998 a porovnali to s mužmi. V prípade žien je oveľa častejšie, že sa do týchto pozícií dostávajú takpovediac zvonku. V oveľa menšej miere majú predchádzajúcu politickú skúsenosť, nestúpajú ako muži po straníckom rebríčku funkcií. Častejšie spravia kariéru mimo politiky a vstúpia priamo na jej vrchol, keď prerazia v inej oblasti, napríklad v biznise."

 

Byť nezávislý u nás znamená byť dôveryhodnejší ako byť v politickej strane. Ukázali to aj sobotňajšie komunálne voľby, kde sú najväčším víťazom práve nezávislí a nezávislé kandidátky. Platí to u žien viac?

"Je to, bohužiaľ, tak, pretože ľudia nemajú radi politické strany, a tak kandidáti kalkulujú s tým, že prihlásenie sa k strane by im znížilo šance na zvolenie. Pritom túto domnienku vyvrátili napríklad Klimovský s Maškarincom, keď za minulé komunálne voľby spočítali, že pomer šancí nezávislých kandidátov na úspech vo voľbách je nižší ako pomer šancí na úspech kandidátov z dvoch hlavných politických blokov.

Z pohľadu občana je preferencia nezávislých kandidátov podľa môjho názoru nesprávna úvaha. Pre mňa osobne sú stranícki kandidáti naopak dôveryhodnejší, pretože príslušnosťou k nejakej partii vyjadrujú svoje hodnoty, a ak sú zvolení, tak za nich niekto berie zodpovednosť a riskuje reputáciu. Nezávislí sú mačky vo vreci, ktoré sa nezodpovedajú nikomu. Problém nezávislých nastáva aj po voľbách, v zastupiteľstve sú často stratení, kluby poslancov si medzi sebou rozdelia prácu a poradia si. Nezávislí sú ponechaní sami na seba, alebo aj tak skončia v nejakom klube. Medzi ženami a mužmi v tom je len mierny rozdiel, ženy sú podľa výskumu Matúša Slobodu o trochu častejšie straníckymi kandidátkami.

Zaujímavé bolo, že ako nezávislí sa v týchto voľbách tvárili aj dlhoroční straníci. Dialo sa tak najmä vtedy, ak je ich strana celoštátne veľmi nepopulárna. Z výsledkov vo väčších mestách však nebadať, že by im to pomohlo."

 

Foto - facebook SH

 

Čo je najväčšou prekážkou žien, ak chcú ísť do politiky? Dostať sa na kandidátku politických strán alebo dostať hlas voličov už vo voľbách?

"Ak otázku postavíte takto, ťažšie je dostať sa na kandidátku. Znevýhodnenie žien vyplýva z iných faktorov, nie z diskriminácie voličmi a voličkami.

Tieto faktory, ktoré znižujú zastúpenie žien vo volených orgánoch, sa dajú rozdeliť na dva typy - prvým je záujem žien o politiku a druhým záujem strán o ženy. Ženy sa menej zaujímajú o verejné dianie, súvisí to napríklad s dlhším pracovným časom, ak sa zaráta neplatená práca v domácnosti. Nezostáva im čas na verejné angažovanie sa. Ďalším silným faktorom je socializácia, ženy od malička nie sú vedené k tomu, že raz budú političkami, nevidia sa tak. A mať ambíciu je často najväčším mentálnym blokom, aby sa kandidátka pustila do politiky. Americká politologička Jennifer Lawless napríklad zistila, že ženy v USA nad kandidatúrou viac váhajú, až keď majú väčšiu istotu peňazí, času a kontaktov, pričom im to ešte musí odobriť rodina. Muži sa rozhodnú kandidovať oveľa častejšie, viac riskujú a ich rozhodnutie je viac individuálne.

Na druhej strane je faktor záujmu strán o ženy, ktorý je veľmi rôzny. Väčšinou žiadna strana nie je aktívnym diskriminátorom, skôr ide o rôzne okolnosti, ktoré si strany ani neuvedomujú, že nimi znevýhodňujú ženy. Viaceré strany aj prejavujú verbálne záujem o ženy, ale už pre to veľa nerobia, nemajú ženské organizácie, vnútorné kvóty, rekrutačné mechanizmy, ani programy pre rast líderiek.

Najmä tie slovenské prijímanie žien nechávajú na voľnobeh. Ja osobne som zažila, že keď sa pred voľbami zostavovala kandidátka, tak o ženy začal byť záujem a keď strany nechcú zostať v hanbe, tak ich začnú hľadať. Často aj nájdu skvelé kandidátky, no často aj nie. Systematicky sa však nevenujú ich vyťahovaniu hore. Bez toho to však nejde, ako som popísala vyššie, ženy treba viac povzbudiť, poskytnúť im kontakty a možno aj vnútrostranícke kvóty, aby sa chytili. Bez toho to dajú len niektoré. Je to obrovská škoda pre strany, pretože talent je medzi mužmi a ženami rovnako rozdelený, a ak strana využíva len mužský talent, pracuje s jednou rukou zaviazanou za chrbtom."

 

 

Ako veľmi je pohlavie rozhodujúcim faktorom u voličov a voličiek?

"Viaceré výskumy ukazujú, že rodové znevýhodnenie vo voľbách je zanedbateľné. V skratke povedané, voliči nediskriminujú. Možno aj preto, že polovica z nich sú voličky a vo voľbách sú oveľa dôležitejšie vlastnosti kandidáta, ako je rod."

 

V komunálnej politike máme aktívnych veľa žien, prečo sú tam silnejšie zastúpené ako v celoslovenskej politike, kde máme v parlamente 29 žien zo 150 poslancov NR SR? Je komunálna politika ženám bližšia ako celoslovenská?

"Áno, to je presné. Čím nižšia úroveň politiky, tým viac žien sa do nej odváži. Výskum Matúša Slobodu o ženách v slovenskej komunálnej politike ukázal, že ženy v priemere častejšie podceňujú svoje schopnosti na volenú funkciu, zriedkavejšie zvažujú svoju kandidatúru, a ak áno, tak spravidla funkcie na lokálnej úrovni. Dáta z volieb primátorov slovenských miest dokazujú, že ženy častejšie kandidujú v menších mestách. Kandidátky na primátorku o približne jednu tretinu častejšie kandidujú v mestách do 10-tisíc obyvateľov ako vo väčších mestách.

Na číslach zvolených a znovuzvolených starostiek, primátoriek a starostiek je pritom vidno, že ženy vedia robiť politiku. V tejto komunálnej kampani, ktorá bola mimoriadne špinavá, sme videli, že tá lokálna politika nie je o nič jemnejšia ako celoštátna. Na národnej úrovni je však menší podiel žien."

 

Političky strany SPOLU.  Foto - archív SH 

 

Vediete komunikačný tím strany Spolu. Ako veľmi to cítiť počas volebnej kampane, že ľudia neveria politickým stranám? Prípadne novým stranám?

"Možno by ste boli prekvapená, no na ulici sa pri našich lídroch oveľa častejšie stretávam s prejavom vďaky za to, čo robíme. Niekto sa zastaví a podá ruku, ale napríklad niekedy nemusíme v podniku platiť za kávu, to sa mi stáva hlavne s Mirom Beblavým, vďaka ktorému majú ľudia nižšie úroky na hypotéke. Hejt sa sústreďuje skôr na internete a je ho normálne množstvo. Sme síce nová strana, ale máme veľkú výhodu, a to sú viaceré osobnosti, z ktorých niektorí sú nováčikovia v politike a niektorí sú v nej dlhšie a dôveru nesklamali. Ľudia nás podporujú, ale podmienečne. Sú veľmi opatrní."

 

Ako hodnotíte kampaň pred komunálnymi voľbami? Boli to prvé voľby po smrti novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá vyvolala masové protesty a napokon odstúpenie expremiéra Fica a exministra Kaliňáka. Prejaví sa to podľa vás na výsledku regionálnych volieb?

"Už sa to prejavilo. Nemám na to exaktné čísla, koľkí sa rozhodli kandidovať kvôli ich vražde, ale kolegovia, čo pochodili s našou mobilnou poslaneckou kanceláriou celé Slovensko, stretli množstvo ľudí, ktorých ku kandidatúre vybudila práve vražda Jána a Martiny a hnutie Za slušné Slovensko, ktoré vyzývalo, aby slušní ľudia do politiky išli. Mnohí to vypočuli. Zaujímavá bola aj volebná účasť, ktorá vzrástla oproti minulým komunálnym voľbám."  

 

 

Ako hodnotíte výsledky komunálnych volieb?

"Takmer všade zvíťazili mne blízki kandidáti, ktorí mali program, kvalitných ľudí a víziu, je to veľký skok k lepšiemu a verím, že od dnes sa na Slovensku rozmnožia úspešné komunálne príbehy, akými sú Peter Bročka alebo Miro Kollár. Naopak, najsilnejšia strana utrpela veľkú porážku, aj keď to neprizná. Faktom ale je, že najväčším mestom, ktoré bude po týchto voľbách riadiť, sú Michalovce.

Obrovskou satisfakciou pre mňa bolo, že takmer všade, kde som videla najhoršiu očierňovaciu protikampaň, vyhrali práve ľudia, ktorým sú takéto praktiky cudzie a proti ktorým boli antikampane vedené. Dnes mám osviežujúci pocit, že voliči premýšľali a nenechali sa nachytať."