Pamätám sa na zvláštnu pýchu, ktorá ma zaplavila, keď som ako dieťa po prvýkrát počula túto vetu: Cherchez la femme - Za všetkým hľadaj ženu…chápala som to úplne idealisticky. Za každým mužom, aj tým najmocnejším je žena. Žena, ktorá ho inšpiruje a on ju za to na oplátku nosí na rukách.

Čím som bola staršia, tým mi to slovné spojenie prišlo horkejšie. Presne si pamätám ten zmätok v duši, keď som si raz, pri debatách starších a ergo múdrejších, vypočula, že to predsa znamená, že žena stojí za každou katastrofou.

Cherchez la femme a ženy

U nás sa dokonca aj hovorilo, že kam čert nemôže, pošle ženu. Lebo my ženy sme zlo, ktoré tých dobrých mužov chce iba pokúšať a zvádzať na zlé chodníčky… možno sa teraz viaceré pousmejete a poviete si: “vďaka bohu, že je už toto obdobie temna za nami!”

A ja si myslím, že úplne nie. A čo je horšie, stále si úplne neuvedomujeme, že sa jedna po druhej zaháňame misogýniou a ani si to neuvedomujeme. Ako sa to stalo? A o čom vlastne hovorím?

Každá z nás pozná obraz, ktorý bol o ženách vytvorený. Sme väčšinou bezcitné zlatokopky, alebo blbky závislé na nakupovaní…prípadne ešte neatraktívne feministky alebo naopak, nadržané nymfomanky, ktoré si koledujú. A je len logické, že keď sa tak necítim, musím sa ohradiť….problém je, že to naše ohradenie znie: “Ja som iná ako ostatné ženy! Ja taká nie som!”

A presne toto je osvojená misogýnia. Ja osobne poznám veľké množstvo žien, mám po päťdesiatke, ale zlatokopku som poznala jednu, aj to bola len taká okresná liga. Percentuálne to nie je ani 1 percento mojich známych. O tých, ktoré nepoznám nemôžem hovoriť…” Bam, ďalší vlastňák!

My síce vieme, že ani my, ani naše kamošky a známe také nie sú, ale stále pokorne priznávame, že asi teda niekde také ženy môžu byť! Prečo sme sa úplne pokorne stotožnili s tým, že Eva môže za vyhnanie z raja?

Možno sme tú “vinu” podvedome prijali….a už som si išla v špirále cirkevných prúserov…

Medúza nebola tá zlá

A potom som si spomenula na Medúzu. Mýtická antická obluda, ktorou strašili deti ešte dávno pred Kristom. Zrodila sa v časoch, keď väčšina pohanských a antických kultúr uctievala ako bohov tak bohyne…

Medúza bola žena, ktorá strážila chrám, miesto vlasov mala hady a bola tak ohavná, že sa každý, kto na ňu pozrel, zmenil na kameň…

Medúza je archetypom tej temnej a zlej ženskej energie, ktorú nám stále chce niekto nanútiť. Kým sa ale stala Medúzou, bola milá dievčina taká krásna, že si na ňu robil zálusk samotný boj morí.

Mladé dievča sa chcelo pred jeho návrhmi skryť v chráme bohyne múdrosti - Athény. Nielen že jej to bolo prd platné, lebo Poseidon ju priamo v tom chráme znásilnil, ale Athénu to rozzúrilo.

Právom, kto by už chcel, aby mu ľudia sexovali v chráme. Milá Athéna však za to potrestala to znásilnené dievča a urobila z nej Medúzu….niečo tak ohavné, že už na ňu nik ani nepozrie….

Nielenže bola za zločin potrestaná obeť, nikomu to neprišlo divné….

Nedovoľme prosím, aby z kohokoľvek v našom okolí robili Medúzu. Nehovorme, že sme iné ako ostatné ženy, povedzme rovno, že je to blbosť. Neverme klebetám, neberme niekoho blbé reči ako fakt a skúsme byť jedna druhej viac oporou.

“Cherchez la femme” je krásna myšlienka, je len na nás, čo bude znamenať pre nás….