Na facebooku sledujem bežecké aktivity kamarátov a kamarátiek. Koľko, za aký čas, s akým priemerom rýchlosti za minútu. Fascinuje ma to, keď vidím mapku trasy vyčíslenú na sedem, osem, desať kilometrov behom. Tíško závidím tú kľukatú trasu, ten počet kilometrov a tie časy.

Behám pravidelne dvadsať rokov, nikdy som presne nevedela koľko, ani kilometrov, ani času. V Piešťanoch to boli „mosty“, v Amerike po pensylvánskom lese dolu kopcom, hore kopcom, rovina, opäť hore kopcom, okolo farmára, ktorý na mňa kričal, či sa nezastavím na grilované kuracie krídelká. V oranžovej svietiacej vetrovke, aby si ma poľovníci so zverou nepomýlili. Možno päť kilometrov, možno aj štyri americké míle. Pri Paríži v parku behám dve-tri kolečká okolo šípových ruží, starej kaplnky, rododendrónov. Niektoré dni poklusom podobajúcim sa chôdzi, niektoré dni klusom, ktorý stačí aj tempu skupiny trénujúcich požiarnikov.

Pred pár dňami som išla s kamarátkou, vybavenou mobilom na ramene, infomujúcou ma o každom ubehnutom kilometri a vďaka nej po rokoch viem, že moje dve kolečká sú päť kilometrov.

 

Deti a výkony

Dieťa je pohybovo nadané, keď vyhrá preteky, inteligentné a bystré, keď má dobré známky, v práci sme úspešní, keď prispejeme k obratu, ziskom, zvýšime maržu. Všetko má svoje parametre, body, čísla, tabuľky a grafy.

Kedysi sa súťažilo o česť v bande, dnes deti súťažia o atraktívne ceny. Rodičia pre budúcnosť potrebujú vedieť, či ich dieťa je lídrom, či je v kolektíve dominantné. Sú nešťastnejší, keď je dieťa uzavreté, ako keď je trucovité alebo panovačné. Keď sa dieťa na preliezkach predbieha, rodičia si spokojne povedia, že aspoň sa v živote nestratí. A predbehnuté deti rodičia navnadia, nech sa nedajú, nech sa aj oni predbehnú.

V športe, v triede, v známkach, krúžkoch, na pretekoch. Buď si prvý, druhý alebo sa o tebe nevie, a na to si treba zvykať od malička.

Na gymnáziu na lyžovačke som na pretekoch slalomovala svedomito, odušu. Nemala som lyžiarske kapacity na prvé, druhé ani žiadne miesto, ale vyhrala som pohár zaváraných čerešní za húževnatosť. Dnes by som sa za tú cenu hanbila, vtedy mi to prišlo ako naozajstná odmena a tie čerešne som pyšne spolubývajúcim na izbe naservírovala.

Čerešňový kompót za snahu sa z dnešnej spoločnosti vytratil. Radosť z dobre vykonanej práce musí byť podložená číslami. Úspech musí byť ciframi vyčísliteľný.

 

Motor bez závitov

Treba byť motorom, pre ktorý sú pomocné kolieska, závity, skrutky a šróby nepodstatné. Zabúdame, že ani ten najgeniálnejší študent by bez ostatných prvým nebol. Ani ten najkompetentnejší manažér by bez fungujúcej pošty a upratanej zasadačky ďaleko nezašiel. Čerstvé ruže na stoloch prestížnych parížskych reštaurácií by tam bez záhradníkov neboli.

Ako deti sme si s kamarátkami pri hrách často hovorili „čestné slovo“ a rodičia nás učili, že slovo treba dodržať. Dnes väčšinou rozmýšľame nad tým, či sa nám „oplatí“ ho dodržať. Skutkov za dobré slovo, či vďačný pohľad je čoraz menej, pomáhame tam, kde si povieme, že raz sa nám to môže nejakým spôsobom v nejakej forme, najlepšie materiálnej, vrátiť.

Čo nevyčíslime, to sa neráta. Nevieme to uchopiť. Nevieme sa s tým pochváliť, nedá sa to predať, nedá sa to kúpiť. Dá sa to len tak efemérne pre seba a svoj pocit zažiť.