BERLÍN, BRATISLAVA. Jedna mala 10 a druhá 15 rokov. Dve dievčatá z Hannoveru zažalovali reprodukčnú kliniku, že im odmietla povedať meno ich biologického otca.
„Právo na informáciu o pôvode majú, až keď dovŕšia 16 rokov. V mladšom veku nedokážu pochopiť dôsledky takého kroku,,“ rozhodol sudca v novembri 2013. Ústavný súd to v stredu zamietol.
Rozhodol, že deti narodené umelým oplodnením z darovaných spermií majú právo dozvedieť sa meno biologického otca. „Určenie minimálneho veku nie je potrebné,“ rozhodol súd v Karlsruhe podľa týždenníka Der Spiegel.
Maloleté deti môžu meno biologického otca požadovať od svojich zákonných zástupcov, ktorí ich vychovávajú. Tým musí reprodukčná klinika meno darcu spermií poskytnúť. Rodičia sami zvážia, kedy meno deťom povedia. Právo dieťaťa má byť v tomto prípade nad právami darcu spermií.
Nemecký ústavný súd už v roku 1989 rozhodol, že deti majú nárok vedieť, aký majú pôvod, pretože je to „nevyhnutná súčasť všeobecného práva na ochranu osobnosti“. Od roku 2007 musia darcovia počítať s tým, že ich môžu deti kontaktovať.
Spermobanky a reprodukčné kliniky v Nemecku roky garantovali darcom anonymitu. Tí sa obávali, aby im nehrozili finančné požiadavky alebo dedičné nároky. Lekári majú častokrát problém nájsť po toľkých rokoch informácie o biologických otcoch.
Odhaduje sa, že v Nemecku žije asi 100-tisíc detí narodených umelým oplodnením z darovaných spermií. Podľa televízie n-tv však len asi 30 percent z nich vie, kto je ich biologickým otcom.