Každý z nás má svoj príbeh, z ktorého sa odvíja, ako sa v živote správame aj v tých najbežnejších chvíľach. Napríklad, ja som študovala právo a jedna z mála vecí, čo som si z toho zapamätala, je paragraf 127 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje susedské vzťahy.
Okrem iného sa tam píše, že vlastník „nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami...“
Tento paragraf si dobre pamätám, lebo bol samostatnou otázkou na štátniciach a strategicky umiestnený medzi prvými. Tak som ho vedela naspamäť.
Takže, keď jedného zimného dňa našu ulicu zaplavil hustý biely dym, obula som si čižmy, prehodila bundu a pochodovala k susedom. Nebolo to prvýkrát. Po tom, čo som viackrát musela utekať domov schovať z dvora bielizeň, alebo sa so synom bicyklovať ďalej, lebo sme kašľali od dymu, som si raz povedala, že netreba len nadávať, ale susedom aj niečo povedať.
Oba razy som tam išla len poinformovať bez emócii: „Z vášho komína ide hustý smradľavý dym na celú ulicu.“ Tentokrát mi otvorila teta a jej odpoveď som veru nečakala. Bola nielen v štýle, ale aj vyslovene, že no a čo. A že vážená, prestaňte sme chodiť, už ste tu s tým tretíkrát. Nedala som sa a odpovedala: „Iba druhý.“ (Robiť zo seba nechápavého debila, to mi vždy išlo perfektne.)
Teta ma uistila, že kúria len drevom a že ten dym ide iba na začiatku, ak som si nevšimla. Mala pravdu, nevšimla som si. Že používajú len drevo som ocenila. „Presne to som potrebovala vedieť,“ povedala som jej. Domov som však prišla s výčitkami. Bolo nutné ísť tam a púšťať sa do konfliktu? Je ten dym naozaj len na začiatku? Čo ak aj z nášho komína ide taký dym, ale na opačnú stranu, a preto ho nevidíme?
Odpoveď na poslednú otázku nedala na seba dlho čakať. Už o pár dní sme pozorovali na ulici hustý biely dym, vybehli von a zistili, že je z nášho komína. Nikto sa neprišiel sťažovať. Asi vedia.
Nech tie konflikty akokoľvek neznášame, vedia nás niekam posunúť a niečo naučiť. Kritiku nikto nemá rád, ale aj deti učíme, aby druhým radšej povedali, čo im prekáža, kým sa začnú biť, plakať alebo žalovať. Konflikt tak môže mať aj úplne nepredvídateľné riešenie.
Napríklad, ja už nebudem na susedov frflať, že ktovie čo pália. Nebudem mať pocit neprávosti alebo sa cítiť obťažovaná dymom nad mieru primeranú pomerom. Úplne skvelé by bolo, keby som im aj dala vedieť, že som sa vo svojej predstave mýlila. Ale to by som tam išla už tretíkrát, tak neviem...
A inak, možno je aj načase dať si vyčistiť komín. Veď v tomto čase chodia do našej dediny kominári a vždy od nich dostanem aj menný kalendár vo formáte A4, ktorý z nostalgie vylepujem na WC. Okrem toho aj potvrdenie o vykonaní čistenia a kontroly komína a dymovodu. Lebo, priatelia, podľa Zákona č. 314/2001 o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, sú fyzické osoby povinné zabezpečovať pravidelné čistenie a kontrolu komínov.
A to ma nenaučila právnická fakulta, ale kominári.
.
Prečítajte si aj Dva dni v Chujave