Pamätáte sa na seriál Sever proti Juhu o dvoch priateľoch (v hlavných úlohách Patrick Swayze a James Read), ktorí sa počas bratovražednej vojny v Amerike ocitli na opačných stranách otvoreného konfliktu? Mne veľmi utkvel v pamäti dialóg tých mladých mužov, počas ktorého sa zhodli, že napriek tomu, že počas vojny ich toľko rozdeľuje, mali by sa rozprávať o tom, čo ich spája. Priznám sa, vtedy, keď som tento seriál sledovala, som tej myšlienke nerozumela.

Bližšie k jej pochopeniu som bola, keď som počula, že politika za čias Mečiara na Slovensku dokázala rozhádať priateľov, aj rodiny. Našťastie nik z môjho blízkeho okolia nebol voličom HZDS, ale istá známa mi opisovala, ako u nej vyzerali rodinné debaty, keď sa hádali odporcovia a obdivovatelia Mečiara. Vtedy to vyzeralo na koniec rodinných vzťahov.

Prečo o tom píšem? Možno ste aspoň jedným okom, či jedným uchom zachytili správy z Poľska. Ja viem, že sú prázdniny, dovolenky, že oddychujete. Aj ja som oddychovala v mojej rodnej krajine. Lenže. Politické rozhodnutia v Poľsku vyhnali tisíce ľudí do ulíc, kde sa minulý týždeň takmer každý deň konali mierové demonštrácie. Išlo (a stále ide) o nezávislosť súdnictva, ktoré si chcú politici z vládnej strany absolútne podriadiť.

Viete, na tých protestoch som na vlastné oči videla veľké autority z čias Solidarity a vedľa nich davy mladých ľudí. Tisíce ľudí v malých aj veľkých mestách vyšli obhajovať demokraciu a slobodu! Bola som tam s mojimi priateľmi a s rodinou. Počula som opäť aktuálne piesne, ktoré pred 30-timi rokmi spievali naši rodičia a spievali sme ich aj my za čias puberty. Ako keby sa história opakovala.

V tom dave mi však chýbala moja blízka priateľka. S Olou sme sa zoznámili ešte v škôlke. Potom sa naše cesty na pár rokov rozišli, ale dva posledné ročníky na základnej sme opäť navštevovali tú istú školu. Potom veľa, veľa spoločných zážitkov a priateľstvo forever! Bola som svedkom na jej svadbe, som krstná mama jej dcéry. Proste – priateľky! Odkedy žijem na Slovensku, stretávame sa zriedkavejšie, ale stále sa máme rady.

Minulý týždeň počas môjho pobytu v mojom meste sme sa konečne stretli. Bolo to fantastické! Ona a jej manžel nás prijali kráľovsky! Ako vždy. Počas večera sme sa dostali aj k politickej téme a tu sme zistili, že sa názorovo diametrálne líšime. Pokúšali sme sa vysvetľovať vlastné argumenty, ale nenašli sme pre nich pochopenie. A preto sme sa zhodli, že sa nebudeme baviť o tom, čo nás líši, ale o tom, čo nás spája.

A keďže poľská (a nielen poľská) spoločnosť je momentálne dosť spolarizovaná, tak táto lekcia sa asi ešte zíde. Je to veľká výzva udržať svoje nervy a emócie. Platí to pre jednu, aj druhú stranu.

Takže, keď sa ma pýtajú, o čo v tom Poľsku ide, hovorím: áno, ide o zachovanie demokracie, ide o nezávislé súdnictvo, o to, aby sa nevrátil autoritarizmus atď. Ale stále častejšie si uvedomujem, že v tak rozpoltenej spoločnosti ide aj o zachovanie priateľstiev a rodinných väzieb. Keď tie nevydržia a začnú praskať, pri tak silných emóciách by veľmi ľahko mohlo dôjsť ku konfliktu. A preto si myslím, že ide aj o to, aby sme nikdy nemuseli stáť proti sebe ako hrdinovia filmu Sever proti Juhu.

 

Prečítajte si aj Ordnung muß sein, čiže pár prekvapení z nemeckej svadby