BRATISLAVA. Ona sa po vysokej škole začala živiť ako prekladateľka, on pracoval ako filmový zvukár najprv vo verejnoprávnej a potom v súkromnej televízii. Po roku manželia Elena a Martin Dzurňákovi zistili, že sa v jednoizbovom byte v Bratislave iba míňajú. „Začala som učiť cudzí jazyk v jednej automobilovej firme a do práce som chodila o šiestej ráno. Môj manžel sa z televízie vracal o jedenástej večer, lebo mal častokrát nočné,“ vysvetľuje Elena Dzurňáková. „Akurát sobota bola istá, že sa uvidíme, lebo ja som pracoval aj v nedeľu,“ dopĺňa ju Martin.

Takto fungovať nechceli. Ťahalo ich to za rodinou na východ do Levoče, kam raz za mesiac aj tak cestovali. „Keď sme šli pred dvoma rokmi domov na Vianoce, asi hodinu sme v aute mlčali. Keď som navrhla, aby sme kúpili dom v Levoči, ktorý sme si krátko predtým vyhliadli, Martin povedal iba dobre,“ smeje sa Elena. „Zjavne sme rozmýšľali rovnako,“ dodáva Martin.

 

Hodiny vymysleli v Levoči

Veľký dom v Levoči sa pre nich stal aj sídlom firmy, mali päť podnikateľských nápadov, ktoré potom zúžili na dva overené. Elena prekladala, Martina objavili filmári, ktorí prišli nakrúcať na východ republiky.

Tak ako sa manželia Dzurňákovi dopĺňajú pri rozhovore, tak fungujú aj pri všetkom, čo robia. Keď si zariaďovali nový dom, rozhodli sa vyzdobiť si steny vyšívanými krúžkami.

„Obzerali sme si vtedy veľký kruh, a manžel zrazu povedal, že mu pripomína hodiny. Ja sa pre veci rýchlo nadchnem, tak sme ten nápad začali realizovať a vyrobili niekoľko kusov ručne vyšívaných nástenných hodín, ktoré sme darovali rodine či kamarátom na svadbách,“ hovorí Elena. Ľudí nápad nadchol, pre manželov to však malo byť len hobby, relax popri prekladoch a zvukárine.

 

Nečakaná výhra

Po roku si za ten nápad manželia Dzurňákovi prebrali cenu v súťaži Moderný remeselník Slovenska, ktorú minulý týždeň vyhodnotila Slovenská sporiteľňa v spolupráci Nadáciou Slovenskej sporiteľne a s Biznis klubom. Mladí manželia vyhrali kategóriu Inovatívny začínajúci remeselník, ktorého produkt alebo služba pomáha komunite a rieši problém zaujímavým spôsobom. 

„Je to pre nás veľký šok  a zároveň veľké povzbudenie pokračovať. Z grantu, ktorý sme s cenou získali od Nadácie Slovenskej sporiteľne, si konečne zariadime dielňu, lebo teraz máme všetko v tej istej izbe, kde aj spíme,“ tešia sa manželia.

Martin drží v ruke nádherne vyšívané hodiny darčekovo zabalené v krabici a popisuje, koľko to dalo práce, než prvé hodiny poslali zákazníkovi do Bratislavy.

 

Od počítača k vyšívaniu

Celý proces sa začína pri počítači, kde sa urobí návrh, zvolia sa farby a vzory. „Hoci nie sme folkloristi, oslovil nás slovenský folklór, chceme, aby výšivka pretrvala aj v moderných domácnostiach, cítime aj trend, ktorým je návrat k tradíciám, preto sme ho zakomponovali do druhej kolekcie s názvom folkinak,“ vysvetľuje Martin. Elena si výšivky pamätala z detstva, hoci vyšívať nevedela. „Moja mama vedela vyšiť krížik, ja dobre neviem ani ten,“ smeje sa a popisuje, ako sa každý steh učí podľa návodov na Youtube. „Trvá jej päť hodín, kým je ten steh dokonalý,“ dodáva Martin. 

Práve výšivka určuje, akú stanovia cenu pri vytváraní grafického návrhu. Najkratšie Elena vyšíva sedem hodín, najdlhšie 16, vtedy stoja hodiny okolo 100 eur. „Naučili sme sa, že prijateľná cena pre zákazníkov je 50 až 60 eur a tomu naše návrhy prispôsobujem,“ vysvetľuje Martin.

Prvý boom zažili, keď ponuku zavesili na portál Sashe, neskôr priniesli 16 hodín do tržnice v Bratislave. Cez Sashe u nich nakupujú hlavne ženy. „Na trhoch pri osobnom kontakte nás prekvapilo, koľkých mužov zaujali. Keď si ich obzrel chlapec a vyhlásil, že sú drahé, otec mu vysvetľoval, že to preto, lebo sú ručne vyšívané. Takéto reakcie si vážime najviac, lebo oceňujú čas, ktorí do práce vkladáme,“ dodávajú spokojne.  

„Sú dni, keď číslo na hodinách vypáram a vyšijem aj trikrát. Výroba hodín však odráža náš prístup k podnikaniu. Robíme to poctivo, nič si neuľahčujeme a myslíme pritom na ľudí, aby sme odviedli čo najlepšiu prácu,“ vysvetľujú manželia. Onedlho sa manželia Dzurňákovci chystajú na vianočné trhy do Bratislavy, prvýkrát sa predstavia aj v zahraničí, na vianočných trhoch skupiny Erste vo Viedni. 

 

Vyhrali aj súrodenci 

Ešte s hodinami v ruke, gratulujú manželia ďalším víťazom súťaže Moderný remeselník Slovenska. V kategórii Remeselník Slovenska – nasledovník rodinnej tradície, zvíťazili súrodenci Šmigrovský.

„Sme druhá generácia po našich rodičoch, ktorí sú výtvarníci. Otec je profesionálny reštaurátor, mama učí výtvarnú na umeleckej škole v Seredi,“ hovorí Martin Šmigrovský. Sestra Veronika rodičov chváli, že v deťoch vypestovali lásku k remeslu, ktoré sami robia. „V našom prípade to dobre zmanažovali,“ hovorí absolventka reštaurátorstva tabuľovej maľby na drevenej podložke, ktorá sa venuje aj reštaurovaniu závesných obrazov. Sestra i brat sa smejú, že podnikať v rodinnej firmy nikdy nie je nuda. „Jasné, že sa hádame, ale to len špičkuje naše výkony,“ priznávajú. Materiál i štýl práce prebrali po rodičoch, viac do remesla vniesli moderné technológie, ktoré využívajú pri práci i na propagáciu svojej tvorby. 

„Ja sa špecializujem na 3D objekty a umelecké dieťa,“ vysvetľuje Martin. Najviac sa teší, že peniaze, ktoré k cene získali, môžu využiť na špecifické vybavenie, ktoré už potrebovali. Obaja sa chcú živiť tým, čo ich baví. „Je krásne vrátiť starým veciam nový život,“ dodáva Veronika.

Pri spoločnej fotke manželov a súrodencov je jasné, že remeslo na Slovensku chytilo novú generáciu ľudí, ktorí chcú v ťažkom odvetví podnikať rovnako poctivo ako robia svoje remeslo.

Martin Šmigrovský (s mikrofńom) so sestrou Veronikou. 

Prečítajte si aj Po rozvode začala s troma deťmi od znova. Teraz vyhrala súťaž Začínajúca podnikateľka