TOKIO, BRATISLAVA. Víkendové regionálne voľby na zastúpení žien v japonskej politike nič nezmenili. Ženy získali iba štyri z 222 obsadzovaných postov. Celkovo má teraz Japonsko na 1778 guvernérskych a starostovských pozíciách 26 žien.

„Je to veľmi málo,“ povedala podľa agentúry AFP Midori Teramachi, členka snemu v meste Gifu. „Pre ženy je ťažké už len kandidovať, kvôli pretrvávajúcej rodovej diskriminácii v krajoch.“

Krajina s treťou najväčšou ekonomikou sveta sa v rebríčkoch obsadenosti parlamentných postov ženami umiestnila na 115. mieste, za Indiou, Malajziou a niektorými africkými krajinami.

 

 

 

Japonskú ekonomiku by mali zachrániť ženy

Japonsko sa už niekoľko rokov snaží do svojej ekonomiky zapracovať koncept womenomics, podľa ktorého by ženy mali zohrávať primárnu rolu v ekonomickom raste. Presadzuje to aj premiér Shinzo Abe, ktorý chce, aby do roku 2020 bolo v súkromnom a verejnom sektore 30 percent žien na vysokých pozíciách. Aj preto sú výsledky volieb sklamaním.  

Prvý dôvod ekonomickej stagnácie je demografický – pre nízku pôrodnosť japonská populácia starne a podľa správy globálnej investičnej skupiny Goldman Sachs by mal počet obyvateľov do roku 2030 klesnúť o 10 percent. Ďalším problémom je všeobecná nízka zamestnanosť žien a tiež rozdiel medzi ženskou a mužskou zamestnanosťou.

Ženy navyše dlhodobo zarábajú na rovnakých pozíciách menej. Japonská žena v priemere zarobí 67,8 percent mužskej mzdy, vo Švédsku je to 89 percent. Krajina nie je otvorená ani tomu, aby ženy obsadzovali vedúce pozície, čo ich vedie k získaniu horšie platenej práce.

 

www.japandailypress.com

 

Šéfka Goldman Sachs chce zmeny

Viacerí ekonómovia a analytici hovoria, že krajina potrebuje zmeny. Iniciátorkou konceptu womenomics je Kathy Matsui, riaditeľka Goldman Sachs pre Japonsko.

Ideu zrovnoprávnenia žien a mužov na japonskom trhu práce prvý raz predostrela pred pätnástimi rokmi. Zamestnanosť žien sa vtedy pohybovala na úrovni 57 percent. Matsui rozpracovala a uverejnila správu, v ktorej okrem pomenovania problémov ponúkla aj kľúčové riešenia.

Japonsko má dosť vysokoškolsky vzdelaných žien, no zamestná sa iba 65 percent z nich (priemer krajín OECD sa pohybuje medzi 70-90 percent) a po narodení prvého dieťaťa zvyknú ostať na rodičovskej dovolenke aj desať rokov. Podľa Matsui za to môže nedostatok škôlok a jaslí, prípadne vysoké poplatky za umiestnenie dieťaťa. Muž obvykle pracuje až príliš, s potomkom trávi málo času a starostlivosť o dieťa ostáva na žene.

 

Japonsko v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami stále zaostáva v zamestnanosti žien.

 

 

Ide to pomaly

Vláda tento problém rieši zvyšovaním kapacít škôlok a prídavkami na deti, ktoré by mali povzbudiť rodičov k túžbe po ďalších potomkoch. Analytici Goldman Sachs sa však domnievajú, že aby boli takéto opatrenia pre ekonomiku efektívne, výšku prídavkov je potrebné regulovať na základe toho, či matka pracuje. Ak by sa pracujúcim matkám vyplácali vyššie prídavky, ženy by mali motiváciu zamestnať sa.

V otázkach mzdovej nerovnosti a diverzity na pracovisku sa tiež podnikli viaceré kroky. Zatiaľ čo na začiatku nového milénia bola žena na vedúcej pozícii skôr raritou, o päť rokov neskôr vtedajší premiér vytvoril vo svojom kabinete nový post – ministerku pre rodovú rovnosť, ktorý doposiaľ vždy zastávali ženy.

Vedúce pozície sú však stále obsadzované najmä mužmi – podľa štatistík z roku 2008 mal súkromný sektor iba 9 percent ženských líderiek.

K zvyšovaniu ženskej zamestnanosti patrí aj požiadavka, aby zamestnávatelia zvážili možnosť flexibilných pracovných hodín. Matky sa často nevrátia do práce práve pre to, že nie je vôľa vyjsť im na pracovisku v ústrety a poskytnúť taký pracovný čas, aby sa stíhali aj adekvátne starať o dieťa.

 

Akie Abe, manželka premiéra Šinza Abeho, tiež podporuje väčšie zastúpenie žien.

 

Vyššia zamestnanosť= vyššia pôrodnosť

Mnohí by mohli namietať, že čím viac žien bude mať úspešnú kariéru, tým menej z nich sa bude túžiť stať matkou a pôrodnosť bude klesať aj naďalej. Opak je pravdou. V niekoľkých krajinách porovnali zamestnanosť žien a pôrodnosť. Ukázalo sa, že vzťah medzi týmito dvoma veličinami je pozitívny, teda s vyššou zamestnanosťou prichádza aj vyššia pôrodnosť.

Podľa posledného reportu Goldmann Sachs z roku 2014 sa zamestnanosť žien pohybuje na úrovni 63 percent (oproti 60 percentám z roku 2010). Posun nastal aj vo zvyšovaní kapacít škôlok. Naopak, stále je čo zlepšovať v postavení žien vo firmách.

Shinzo Abe sa vyjadril, že chce, aby „ženy žiarili.“ Touto rétorikou si však mnohých pohneval. Ženy tvrdia, že väčšmi, ako šancu žiariť potrebujú rovnaké príležitosti a platové podmienky. Kathy Matsui však tvrdí, že odkedy sa Abe začal o problém zaujímať, čoraz viac ľudí sa prebúdza: „Fakt, že o tom vôbec hovorí, je oproti jeho predchodcom obrovský krok vpred.“ Zároveň dodáva, že bude trvať niekoľko rokov, pretože okrem systému je potrebné zmeniť aj japonské myslenie.

 

 

 

 

Ženy v meste