|
Baví ma vymýšľať aktivity, ktorými si môžem spríjemniť hodinu angličtiny, ktorú učím. A baví ma, keď to baví študentov. Skúste si zobrať do triedy malú, farebnú loptičku a uvidíte, že vaša hodina už nebude obyčajná. „To je proti stresu?“ spýta sa prvý. Dalo sa čakať, že sa niekto chytí. „Vyzerám na to, že to potrebujem?“ reagujem, dialóg prebieha po anglicky. „Tak na čo?“ spýta sa druhý. Keďže sa pri tom na mňa pozerá a očný kontakt je pri hrách s loptou dôležitý, hodím mu loptičku a vyzvem ho, aby mi povedal všetky tvary nepravidelného slovesa chytiť. Odpovie s chybou a loptu mi hodí späť. „Ešte raz,“ vravím a opäť hádžem. Zamyslí sa, opraví a hádže. Pokračujeme v opakovaní.
Je milé pozorovať, ako si okrem správnej gramatiky dávajú pozor aj na to, aby chytili loptu. Či aby ju hodili tak, aby som ju mohla chytiť ja. Aby ju nebodaj nehodili tak, že to učiteľka nechytí. No aj napriek ich snahe som to už schytala do hlavy aj do hrude. Lebo som, povedzme si úprimne, trochu grambľavá, a nie je to ničia chyba. Ale je fajn, keď sa vedia po anglicky ospravedlniť. Smejeme sa, keď zo seba súkajú vety typu „Prepáčte mi, že som vás trafil malou žltou loptičkou. Sľubujem, že to už viac neurobím.“
Niektorí, samozrejme, trvajú aj na tom, že ich odpoveď je správna. Chcú hodiť, no v tej chvíli dávam ja ruky za chrbát. „Tvoja odpoveď je nesprávna, ale ak na tom trváš, hoď. No ja nechytám.“
Byť študentom, hodili by ste?
Na inej hodine zmením postup a loptičku si hádžu navzájom a tiež si zadávajú úlohy navzájom. Naozaj je jedno, či opakujete nepravidelné slovesá, slovnú zásobu, či niečo úplne iné. Opravujú sa, napomínajú „Jana, očný kontakt“, „Lukáš, ešte raz, pomýlil si sa“, sústredia sa.
Som rada, keď nás to spolu baví a keď nám spolu o niečo ide. Prchavá loptičková chvíľa je vystriedaná inou činnosťou, minúty plynú a čo nevidieť zvoní. Zbalím si veci, loptičku, ktorá mi medzičasom spadla a zmenila majiteľa, si vypýtam späť a odchádzam.
Prečítajte si aj Nemáš čas, nemáš život...
