Vráťme sa na úvod do školských rokov. Z tvojho rozprávania mám pocit, že to bolo veľmi inšpiratívne obdobie.

“Po rokoch hľadania sa a dvojnásobnej zmene vysokej školy, som nakoniec zakotvila na Lauder Business School vo Viedni, kde som získala bakalársky titul. Bolo to skvelé miesto. Mala som spolužiakov z 27 krajín sveta a cez  nich som tieto krajiny spoznávala. Veľmi mi to rozšírilo obzory a otvorilo myseľ. Škola zároveň ponúkala možnosť hodnotného židovského vzdelávania a tiež praktizovania našej tradície. Aj v tejto oblasti som sa tu stretla s rôznorodosťou, akú som dovtedy nepoznala. Pomohlo mi to pochopiť rôzne prúdy judaizmu, rôzne pohľady na naše dedičstvo a rozdielnosť potrieb jednotlivých ľudí a komunít. Veľmi si cením aj skúsenosti a poznatky, ktoré som si priniesla zo študijných pobytov v Izraeli a v Berlíne.”

 

Vo vašej domácnosti má klavír čestné miesto, prečo?

“Doma bol pre mňa klavír naozaj nenahraditeľný. Ja som sa zo svojich emócii vždy “vyhrala”. Či som cítila radosť, smútok, hnev, sadla som si ku klavíru a hrala, koľko mi čas dovolil. Len tak, bez nôt a podľa sluchu. Tak som to videla odmalička robiť aj ocina. Hudbou bolo naplnené celé moje detstvo. Slobodnou, neprofesionálnou, takou aká nám vyhovovala podľa nálady či príležitosti. Keď nám nejaká pieseň chýbala, tak sme si ju vymysleli. Mamina sa zasa rada hrala so slovíčkami a skladala básničky. Vymyslené pesničky a básničky sme si dávali napríklad ako darčeky k narodeninám. Plánovite som začala pesničky skladať zhruba pred piatimi rokmi, na materskej.”

 

Rituálne predmety - v pozadí osemramenný svietnik, v popredí vľavo hudobný nástroj z baranieho rohu a vpravo vrecko na macesy. Foto TASR - Pavol Remiaš

 

Pred rokom som si vypočula tvoju prednášku – Nenápadný nápad ako si užiť židovstvo. Debatovali sme o tom a ty si ma inšpirovala, aby som  bez ohľadu na vierovyznanie, či nevyznanie, “svätila” jeden deň voľna. Pre mňa je to nedeľa, ty s rodinou máte svoj šabat v sobotu. Ako sa ti darí s jeho dodržiavaním? 

“Darí sa mi to praktizovať alebo lepšie povedané - darí sa nám to praktizovať. Práve v tom je čaro dňa oddychu, že ho zdieľame. Voľný deň si všetci užívame špeciálne od momentu, kedy spolu so školskou dochádzkou prišla do nášho života nutnosť časovej presnosti a pravidelnosti. Celá rodina si užívame, že v tento deň sme dlhšie v posteli - áno, aj deti :). V pyžame sa ideme hrať a raňajkovať, čítať si, nerobíme domáce úlohy ani nákupy a robíme len to, z čoho máme radosť. Za takýto deň sme vďační.” 

 

Aj deti?

“Deti vedia, že cez Šábes nerobíme nič na počítači, takže nemôžu pozerať rozprávky ani hrať sa hry. Ale už im ani nenapadne prosíkať. Spolu sme sa naučili, že je mnoho iných zaujímavých činností, ktoré môžeme robiť a že je krásne a vzácne tráviť čas s plným sústredením sa jeden na druhého. Takisto sa skúsenosťou učíme, že všetko má svoj čas - práca aj zábava. Obe sú dôležité. Keď nám občas takáto pokojná sobota vypadne, cítime, že nám chýba. My dospelí tiež zisťujeme, že väčšina vecí, ktoré sa nám cez týždeň zdajú také urgentné, môžu počkať. Týmto prístupom odsúvania, niektoré z nich časom samovoľne vypadnú z nášho “to-do” listu, čo veľmi odporúčam ako jednu zo stratégii osobného time-managementu (smiech).“

 

Keď ste s touto “odvykačkou” začínali, povedala si, že človek z toho zo začiatku nemá dobrý pocit. Priznávam, nemá! Je to veľká robota, nič nerobiť. Je niečo, čo sa ti nedarí praktizovať?

“Jediné, čo sa mi zatiaľ nedarí, je mať na sobotu vopred kompletne navarené. Ale nevzdávam sa (smiech).“

 

 

 

Vie si mladá rodina na Slovensku užiť svoje židovstvo? 

“Žiť život podľa židovskej tradície znamená žiť život podľa určitých hodnôt a tým pádom aj rodinných rituálov. Premietanie týchto hodnôt do rodinného života je základom, takže “užívanie si” židovstva je v prvom rade o rozhodnutí takto žiť. Na druhej strane, židovstvo sa okrem dôrazu na rodinu vyznačuje i veľkým dôrazom na hodnotu komunity. Teraz nemám na mysli formálny vzťah židovskej obce k svojím členom, ale rovnocenný vzťah jednotlivých rodín a príslušníkov komunity. Takéto vzťahy sú tu v porovnaní so zahraničím veľmi slabé. Až na malé výnimky je celé bremeno udržiavania aspoň nejakého komunitného života na pleciach predstavenstiev obcí a rabínov. Aby sa členovia komunity stretli, musí sa konať zaujímavé podujatie. Pritom hodnota komunitného života tak ako je pôvodne v judaizme myslená, je práve v každodennom pocite spolunáležitosti, priateľstva, súdržnosti a pomoci. Komunita má byť akousi pomyselnou rozšírenou rodinou jeho členov. To nemôže zabezpečiť inštitúcia, to tak musia chápať a praktizovať jej členovia. Treba však povedať, že v zahraničí, kde komunity fungujú, existujú “židovské štvrte”. Inými slovami, geografická blízkosť je pre vzájomné väzby a každodenné zdieľanie veľmi dôležitá. Židovské štvrte existovali aj v slovenských obciach, no to už je dávno minulosťou. Dnes žijeme veľmi roztrúsene."

 

Nedávno si vydala CD Hviezdy a more, moderné piesne k židovským sviatkom. Myšlienka niečo také urobiť vznikla pri tvojej práci v židovskej komunite s mládežou a deťmi. Ako si môžeme predstaviť prácu v komunite?

“Práca v komunite je definovaná tým, čo tá konkrétna komunita potrebuje. Naša slovenská komunita momentálne potrebuje obnoviť svoju “vnútornú” vzdelanosť, respektíve pomôcť svojim členom znovu porozumieť nášmu dedičstvu. Ak nerozumieme hodnote toho, čo máme, je to pre nás vlastne bezcenné. Nečudujem sa, že ten, kto len z počutia pozná biblické “rozprávky”, ale netuší, koľko hĺbky je pod nimi, nemá o ne záujem. Nečudujem sa ani tým, ktorí krútia hlavou nad rôznymi zvyklosťami, ktoré sa im zdajú zvláštne, lebo nerozumejú, z čoho pramenia. Čudujem sa ale, koľko ľudí so znechutením odmieta to, čomu nerozumie. Bez toho, aby vynaložili aspoň nejaké úsilie na štúdium. V dobe, keď nám umelá inteligencia podsúva práve tie informácie, ktoré chceme počuť, v dobe, keď sa utvrdzujeme vo svojich vlastných mentálnych bublinách, oberáme sa o možnosť meniť sa a duševne rásť.”

 

Na čo reaguje tvoje CD? Je  málo židovských piesní, alebo málo slovenských židovských piesní? Alebo skôr málo tých, ktorým by rozumeli aj mladí ľudia?

“Keď som kvôli práci hľadala na internete nejaké piesne k židovským sviatkom, všimla som si, že vo svete už začal trend prezentácie židovských sviatkov v štýle populárnej hudby. Hovorím o skutočnej pop-music, nie o modernizovanom gospeli, či inom bežnom žánri náboženskej hudby. Povedala som si - konečne. Avšak tieto skladby, nielen že sú v cudzom jazyku, ale vychádzajú aj z iného spoločenského kontextu. Rozdiel je asi taký, ako keď máte knihu na nejakú tému od amerického autora a od slovenského autora. Môžu mať rovnaký názor, no štýl písania bude celkom iný.  Takže som si povedala, že niečo takéto potrebujeme aj my, ale “naše”. Pokiaľ viem, na Slovensku sa ako židovská hudba hráva iba klezmer hudba alebo chasidská hudba. Je to dôležité, lebo je to naša tradícia. Ale doposiaľ žiaden hudobný počin nereflektoval vývoj a posun doby. A ten je dôležité odzrkadliť tiež.“

 

Mala si aj iný motív?

„ Po vojne a po páde komunizmu sa židovská komunita potrebovala v prvom rade “pozbierať”, stabilizovať svoju základnú existenciu a fungovanie. Predstavitelia židovských komunít preto pochopiteľne zamerali svoje úsilie na starostlivosť o preživších, na sociálne služby, na opravy budov a cintorínov, na obnovenie základného náboženského a spoločenského života obcí. Dnes už máme možnosť posunúť sa ďalej, čiže otvoriť sa a aktívne fungovať ako jeden z prvkov slovenskej spoločnosti a mali by sme to urobiť. Bolo to tak pred vojnovou katastrofou a teraz je to tak napríklad v Amerike. Tam existujú rôzne židovské spolky, ktoré sa angažujú špeciálne v sociálnej sfére, ale tiež v environmentálnej, vzdelávacej a podobne. Ich aktivity nie sú nasmerované len na členov židovskej komunity. Práve naopak, ich cieľom je prispievať k zdraviu a blahu spoločnosti, v ktorej žijú. Je to v súlade s naším presvedčením, že každý z nás je zodpovedný za svet okolo seba.“

 

Foto - autorka

 

Chceš zachytiť podstatu sviatkov. Ako sa to dá v kratučkom texte piesne? Aký má byť odkaz pesničiek?

“Krátky text pesničiek je vlastne výhodou. Textár si naozaj dobre rozmyslí, čo chce povedať. V ideálnom prípade sa mu podarí vyjadriť nejakú pulzujúcu, nástojčivú myšlienku, ktorá v poslucháčovi zarezonuje a vzbudí v ňom zvedavosť rozvíjať ju ďalej. Napríklad, osobným zamyslením sa alebo ďalším štúdiom tejto témy. To by som mojim pesničkám veľmi želala - byť začiatkom myšlienkového klbka ich poslucháčov. Texty skladieb na CD som sa snažila písať tak, aby bol ich odkaz čo najzrozumiteľnejší pre všetkých ľudí. Chcela by som, aby každý mohol mať úžitok z múdrosti našich predkov.“

 

Ktoré sviatky sú pre teba/vás najdôležitejšie? Podľa čoho si ich vyberala do albumu? 

“Na albume sú zastúpené všetky najdôležitejšie tradičné sviatky židovského kalendára v poradí, v akom skutočne idú za sebou. Nie sú tam spomienkové ani menšie pôstne dni a ani historicky novšie pamätné či slávnostné dni. Je tam laicky povedané, osem základných židovských sviatkov. Mojím pôvodným zámerom bolo pridať k nim ešte Šabat (alebo tiež Šábes, či Šábos). V judaizme sa mu prisudzuje významné miesto. Je to náš deň oddychu, slávime ho každý týždeň. Ale, to už mi nevyšlo ani časovo ani finančne.”

 

Prečo si sa rozhodla z množstva inšpiratívnych žien judaizmu vybrať na CD práve Ester a Naomi?

“Keby to bolo na mne, naspievala by som o ženách aj celé CD. Myslím si, že v celej spoločnosti sú ženy mužom stále nerovnocenné, ale celkom iným spôsobom ako o tom hovorí feminizmus. Feminizmus sa snaží, aby boli ženy rovnocenné “mužským” spôsobom. Ale ženy sú psychologicky iné a potrebujú nielen iné spôsoby akceptácie, ale aj iné cesty a oblasti sebapresadenia sa. No ale to je už celkom iná téma. Vrátim sa k pôvodnej otázke - prečo Ester a Naomi. Z celkom objektívnych dôvodov. Príbeh kráľovnej Ester je hlavným motívom sviatku Purim. Pokiaľ ide o Naomi, jej príbeh síce nie je hlavnou témou sviatku Šavuot - tým je Desať prikázaní, ale jej príbeh je so sviatkom úzko spätý. Respektíve, príbeh jej nevesty Rút, ktorá nikde v pesničke nie je pomenovaná. No, keď sa nad tým poslucháč zamyslí, uvedomí si, že práve Rút je tá, ktorá sa svojej svokre Naomi v celej pesničke prihovára. To ona spieva. Vybrala som tento “vedľajší” príbeh preto, lebo sa mi zdal lepšie spracovateľný. Viac sa hodil do konceptu celého CD.”

 

Hovorila si, že ťa najviac pri zrode tohto CD bavilo štúdium. Odkiaľ si čerpala informácie? Resp. čo si študovala, aby si správne vybrala, čo na CD bude?

“Bolo pre mňa veľmi dôležité nepodávať poslucháčom moje vlastné vysvetlenia príbehov a sviatkov, ale také, ktoré sa zodpovedne opierajú o našu stáročnú tradíciu. Študovala som preto klasické texty, dnes ľahko dostupné na internete, ale to by nestačilo. V judaizme samoštúdium nemá podporu, je dokonca odsudzované. A to práve kvôli tomu, že samoštúdium tohto typu vedomostí nesmierne zvádza k vlastnej interpretácii a úplnému odtrhnutiu sa od pôvodného zmyslu. V židovstve má teda učiteľ nezastupiteľné miesto. Žiak si môže svojho učiteľa zvoliť. Čiže učiť sa od toho učenca, ktorého vysvetleniam najlepšie rozumie, a ktoré v ňom najviac rezonujú. Niekto je totiž viac duchovný, niekto viac pri zemi, niekto viac apeluje na logiku, iný viac na cit, vieru či mysticizmus. Ako naše učenie hovorí, Tóra má 70 tvárí. Každý človek má svoju cestu k jej porozumeniu. A tak som si aj ja našla “svojho” učenca, ktorého štýl mi vyhovuje. Našla som ho ako inak, cez internet.” 

 

CD naspievala aj Katka Krajčoviechová. Foto - Marek Mucha

 

Podporuje judaizmus aj štúdium žien? Teda, zväčša si spájam štúdium Tóry s množstvom mužov v Ješive. Ako sú na tom ženy?

„Z tradičného pohľadu základné štúdium je a vždy bolo pre mužov aj pre ženy. Alebo skôr pre chlapcov aj pre dievčatá. Žena je v judaizme pilierom domácnosti. Má na starosti špecifické micvy (náboženské pravidlá), musí ich teda ovládať. Muži vedia, že sa môžu na ženy spoľahnúť, že vedú domácnosť a rodinný život v súlade s tradíciou. Dievčatá tiež ovládajú hebrejčinu a to minimálne na takej úrovni, aby rozumeli modlitbám. Neviem presne, ako to bolo v minulosti, no dnes existujú vynikajúce náboženské školy pre dievčatá, v ktorých do hĺbky študujú našu tradíciu. Zlom nastáva vo chvíli, keď si mladé ženy založia rodinu, vtedy väčšina z nich pravidelné štúdium zanechá. Totiž, dôvod štúdia mužov a žien sa v judaizme líši. Zatiaľ čo ženy študujú z “praktických” dôvodov, štúdium mužov sa považuje za ich povinnosť aj cnosť. Sú nositeľmi a pokračovateľmi tradície. 

V menej tradičných komunitách  je to trochu inak. Veľa žien študuje pre samotnú radosť zo štúdia a túži sa venovať tejto oblasti profesionálne. Píšu blogy s vlastnými komentármi k textom Tóry či ku sviatkom, vydávajú inšpiratívne knižky, vedú vzdelávacie programy. Vo svete liberálneho judaizmu existujú rabínky a aj konzervatívnejšie vzdelávacie inštitúcie umožňujú ženám oveľa rozsiahlejšie vzdelanie ako v minulosti. Táto téma je však na dlhšiu debatu.“

 

Zaujímavý je aj zoznam hudobníkov, s ktorými si spolupracovala. Keď si ich oslovila, aká bola reakcia? Predsa len, asi bežne takéto ponuky neprichádzajú….

Niektorí hudobníci, ako napríklad Stano Počaji či Roland Kánik, už na projektoch židovskej hudby spolupracovali. Od toho som sa vlastne odrazila. Ich som oslovila ako prvých a od nich som získala tipy na ďalších hudobníkov, ktorí by do takejto spolupráce boli ochotní ísť. 

V skratke je ťažko opísať celý proces vzniku tohto CD, ktorý bol pre mňa rýchlokurzom vydávania CD, keďže som nikdy predtým k ničomu takému ani nepričuchla. Niektorých hudobníkov som neoslovila ja osobne, ale ľudia, ktorí so mnou na projekte pracovali. Pomáhali mi, ako sa dalo. Reakcie na pozvanie k spolupráci boli rôzne, no s vyslovene negatívnou reakciou som sa nestretla. Mnohí boli zvedaví, niektorí si pod židovskou hudbou nevedeli predstaviť nič iné ako klezmer hudbu. No či už boli viac motivovaní zvedavosťou alebo to jednoducho brali ako ďalšiu zákazku, ich súhlas prezrádzal otvorenú myseľ. Som za to vďačná. Na CD spolupracoval len jeden hudobník, ktorý si neželá byť s týmto projektom vôbec spájaný, a skutočne netuším, ako sa volá. Ale hrá krásne (smiech)."