|
BRATISLAVA. Klasické kravské mlieko rodina Kataríny z Bratislavy takmer nepije. „Deťom dávam kozie čerstvo nadojené mlieko od susedov,“ hovorí. Jedia však jogurty a acidko, dodáva. Do varenia používa sójovú smotanu alebo kozie mlieko. Kravské mlieko vysadila, pretože čerstvé sa jej kúpiť nepodarí a starší syn má naň alergiu. „Kozie mlieko zvyšuje imunitu a odkedy ho synovia pijú, bývajú menej chorí,“ hovorí.
Alica z Modry obyčajné mlieko nepije už roky. „Prestalo mi chutiť, ani mi dobre netrávi,“ hovorí. Len výnimočne si ho dá do kávy. Prešla na sójové mlieko a sójovú smotanu. Tú používa aj do varenia.
Soňa z Nitry s rodinou má naopak mlieko v obľube. „Možno to nie je ideálna a už vôbec nie nevyhnutná potravina, ale asi by nám všetkým v jedálničku chýbalo,“ hovorí. Sama si ho dáva do kávy. Deti ho pijú hlavne, keď potrebujú preklenúť hlad a večera ešte nie je hotová, dodáva. Uprednostňuje plnotučné bio mlieko. Keď ho nemajú, kúpi akékoľvek, okrem nízkotučného a trvanlivého. Milujú aj mliečne výrobky ako jogurty, acidko, tvaroh, lučinu, bryndzu. Okrem kravského im chutí už len ryžové. Iné obilninové mlieka sa u nich neujali. „Skúšala som doma vyrobiť aj makové, ale, nič sa nedá robiť, bolo to nepožívateľné,“ hovorí.
Počúvajte telo
Nič sa nemá preháňať, odporúča poradkyňa na zdravú výživu Michaela Bebová, a aj pri mlieku platí, že treba počúvať svoje telo. Viac ako o otázku či mlieko piť alebo nie, ide podľa nej o to aké – teda o zdroj a úpravu. „Čerstvé, šetrne upravené, kvalitné mlieko zo živočíšnych zdrojov je pre mnoho ľudí esenciálnou, veľmi výživnou a nutrične bohatou potravinou,“ hovorí.
Bebovej prekáža, že z odmietania mlieka sa stal trend. Mnohí podľa nej vyraďujú mlieko zo svojho jedálnička bez ohľadu na to, či s ním majú alebo nemajú problém. „Sú ľudia, ktorí majú z mlieka tráviace ťažkosti ako alergie, intoleranciu či zahlieňovanie, no podobné problémy majú ľudia aj s orechmi a tiež ich neprestaneme všetci len preto jesť,“ vysvetľuje.
Zahlieňovanie je podľa Bebovej dezinformáciou. Nikdy nebolo klinicky potvrdené, upozorňuje. Pri konzumácii mlieka dochádza k usadzovaniu mliečnej emulzie – voda a mliečne tuky, na stenách úst, pažeráku a žalúdku. To síce môže niekomu spôsobiť nepríjemný pocit a pachuť v ústach, no stačí si podľa nej ústa vypláchnuť čistou vodou. „Tento povlak sa úplne prirodzene po určitej dobe vstrebe a nepodporuje vznik hlienu,“ hovorí. Konzumáciu mlieka odporúča zvážiť ľuďom, u ktorých nepríjemné pocity pretrvávajú.
Dobre si vybrať
To koľkokrát denne či týždenne je dobré mlieko a mliečne výrobky konzumovať sa nedá podľa Bebovej paušálne odporučiť. Radí uprednostniť hlavne biele neochutené verzie zakysaných mliečnych výrobkov – teda živé jogurty. Akékoľvek pudingy, smotanové dezerty, sladené mliečne nápoje sú len zbytočným zdrojom cukrov a tukov, dodáva.
Ak nechcete používať mlieko po ukončení dojčenia podľa odborníčky na zdravé stravovanie Silvie Horeckej nemusíte. Odporúča vyberať biele neochutené jogurty, tvaroh, zrejúce syry - s mierou, nie však tavené. „Vhodné je acidofilné mlieko alebo kvalitné kozie či ovčie výrobky z domácej produkcie,“ hovorí. Vyhýbať sa treba nízkotučným výrobkom, dodáva.
Za dobrý nápad nepovažuje Horecká ani nahradenie kravského mlieka v plnej miere napríklad ryžovým či iným rastlinný mliekom. O ryžových výrobkoch a ich neprospešnosti sa veľa diskutuje v súvislosti z arzénom z pôdy, vysvetľuje. Pri iných rastlinných mliekach môže byť zase podľa nej problémom netransparentný pôvod surovín a možná kontaminácia mykotoxínmi.
Rastlinné nápoje ako náhrada mlieka sú podľa Bebovej vhodné pre tých, čo mlieko nemôžu. Radí vyberať si tie kvalitné a sledovať obsah cukru. „Ryžové nápoje často obsahujú až 12 gramov cukru na sto mililitrov, čo považujem za nevhodné,“ hovorí. Mandľové a kokosové mlieka bývajú ľahšie, často obohatené o vitamín B12 a vápnik, dodáva. Radí dať si pozor na sójové mlieka – konzumovať by sme ich mali skôr občasne.
Zdroj vápnika
Odporcovia mlieka argumentujú aj tým, že mlieko pri trávení vyžaduje prísun vápniku z mlieka, ale aj z rezerv organizmu. Obsahuje totiž aminokyseliny, ktoré vápnik viažu. A preto nie je vhodné ako jeho zdroj. „To málo prirodzene sa vyskytujúcich sírnych aminokyselín nemôže markantne vyviazať všetok vápnik tak, aby bola pre nás táto potravina nevýznamná,“ hovorí.
Podobne môžu podľa nej argumentovať aj priaznivci mlieka. Rastlinná strava ako hlavný zdroj vápnika namiesto živočíšnych produktov, je totiž bohatá na kyseliny šťavelovú a fytoovú, ktoré vápnik viažu do svojich komplexov, vysvetľuje.
„Biochémia vápnika je veľmi zložitý a komplexný proces, ktorý z veľkej časti závisí na individualite jedinca,“ hovorí. Ide podľa nej aj o kvalitu trávenia, stav našej tráviacej sústavy, dostatku vitamínov.No úplne vynechať živočíšne produkty ako zdroj vápniku a nahradiť ich čisto rastlinnými neodporúča.
Často sa podľa nej porovnáva obsah vápnika v mlieku s orechmi, v ktorých je ho o niečo viac. „Obsah a biologická vstrebateľnosť látok z potravín sú dve rôzne veci,“ hovorí. Ak zjeme sto gramov nejakej potraviny s obsahom 200 miligramov vápnika, neznamená to, že automaticky sa 200 miligramov vápnika dostane do tela vo využiteľnej forme, vysvetľuje.
Podobne je to pri orechoch, keďže dostupnosť vápnika v orechoch je o dosť nižšia. Nie je totiž nutrične možné zjesť
