|
Asi to bolo tým, že som už električkou strašne dávno nešla a asi aj tým slnkom, ktoré sa celé rozlialo v priestrannom červenom vozni. Niekoľko minút som si jazdu v novej českej električke užívala, hoci som čítala, že je príliš moderná, má primálo sedačiek a je vysoká ako katedrála. Hovorila som si, že keď už som SMS lístkom za cestu zaplatila zase o čosi viac ako bolo pôvodné euro na hodinu, užijem si viac miesta i viac slnka v modernej nízkopodlažnej električke.
Dobrý pocit trval len do momentu, keď do električky nastúpila mama s kočíkom. Z modernej a pohodlnej kabíny sa vyrútil vodič a cez nové sedadlá pekne po starom sfúkol mamičku na celú električku. Či nevidí, že nastúpila do zlých dverí a ako si to predstavuje a nech okamžite vystúpi a nastúpi s kočíkom do tých správnych, označených.
Hneď som sa vrátila o pár rokov dozadu a spomenula si, ako okrikovali šoféri mňa, keď som sa potrebovala dostať s kočíkom do autobusu či električky. Ako som vždy čakala na veľkorysé kývnutie hlavy, že vôbec môžem nastúpiť. Párkrát ma aj vysadili, lebo už bol v autobuse iný kočík. Vodič sa so mnou bavil, ako by sme už boli párkrát spolu na pive, tak si to môže dovoliť. Lebo on je šéf a ja len žena na materskej.
Spomenula som si, ako som pred nastupovaním hľadala nejakú spriaznenú dušu, aby mi pomohla dostať kočík do električky, ktorá ešte nebola nízkopodlažná. Môj rebríček top reakcií viedol muž v stredných rokoch, ktorý mi na moju prosbu, či by mi mohol pomôcť, odpovedal: Nech vám pomôže ten muž, čo vám decko urobil.
Než mama s kočíkom v novej českej električke prestúpila z jedných dverí do druhých a potichu zamrmlala, že jej to ten mohol vodič povedať aj slušne, rozmýšľala som, prečo sa v mestskej doprave mení všetko, len správanie šoférov nie. Vtom mi padol zrak na výzvu dopravného podniku, že hľadajú nových vodičov a vodičky. Ponúkali plat od 800 eur, zľavnené cestovné pre vodiča aj pre príbuzných, príspevok na bývanie, na stravu, na dôchodkové poistenie. Hovorila som si, že to predsa nie sú pracovné podmienky, pre ktoré ešte stále musia byť vodiči nevrlí, nezdvorilí a s permanentným pocitom, že cestujúci sú tu pre nich a nie naopak.
Ešte som očami prebehla požiadavky, kde bola bezúhonnosť v registri trestov a najradšej by som tam perom dopísala, že prijmú len tých, čo sa vedia slušne správať. Lebo ako sa máme tešiť z nových električiek so šoférmi so zastaranými spôsobmi?
Prečítajte si aj Bratia
