|
Čistiť zemiaky som sa naučila na Domaši. V kuchyni samoobslužnej jedálne v známom rekreačnom stredisku som ako stredoškoláčka prvý raz pochopila, že hrnce môžu mať obludné rozmery a naplniť ich očistenými a nakrájanými zemiakmi na guláš je podceňovaná výzva. Bola to pre mňa rýchloškola. V časoch socialistických musela mať jedáleň pripravených viac ako 100 obedov, keď sa od jazera dovalili Maďari, Poliaci, Česi či Slováci v plavkách, z ktorých trčala len peňaženka.
Na terase samoobslužnej jedálne sme po jednom z obedov dostali s kamarátkou aj prvú vážnu bratislavskú ponuku od mladíka, ktorý mal zapínacie špendlíky, teda zicherky, asi všade: „Čaute baby, neprídete večer do stanu na bozkačku?“
Po zmene režimu som so smútkom sledovala, ako sa moja jedáleň mení. Na bar, keď som bola vysokoškoláčka, na diskotéku, keď som mala prvú dcéru a znova bar, keď som tam bola aj s druhou. Nič nepomohlo, zatvorili ju a dnes chátra.
Hoci na webe stále nájdete informácie o najstaršom rekreačnom stredisku na Domaši s najväčšou plážou a autokempingom a „širokou škálou reštauračných zariadení“, v realite sa v časti Domaša-Poľany skončil život.
Hoci v lesoch pribúda jedna chata za druhou, dole pri vode zatvorili po jedálni aj hotel, bar s dobrými miešanými nápojmi, malé hračkárstvo, PNS stánok i potraviny, kde sme každé ráno kupovali čerstvé pečivo a noviny. Amfiteáter, na ktorom tancovali ľudové súbory a potom tam súťažili o Miss mokré tričko sa rozpadol tiež. Všetky akcie a festivaly sa z Domaša-Poľany presťahovali na Domaša-Dobrá.
Každý rok si poviem, že už to nemôže byť horšie, ale túto sezónu sa ukázalo, že opäť môže. Lebo, keď vás privítajú dva transparenty so znením: Obec Holčikovce – neľútostný nepriateľ rekreantov a Vitajte na Poľanách, zanedbanom rekreačnom stredisku, tak viete, že život sa na Poľane skončil, ale tichá vojna s obcou pokračuje. A to sa obete medzi turistami prestali rátať.
Ťažko povedať, kedy to prestalo fungovať. Lebo je isté, že ľudí veľa nepríde, keď nemáte počasie. A keď nemáte ľudí, nezarábate a neinvestujete. A keď neinvestujete, ľudia neprídu.
Zdá sa mi, že v tom smutnom kruhu rozhodol moment, keď na pláži zatvorili záchody a sprchy. Obec i podnikatelia ukázali, ako málo im záleží na potrebách bežných ľudí. To zabije turistický ruch okamžite. Lebo vydržať na pláži, či v bufetoch pri pive bez záchodov a v stane bez sprchy... To hocijaký turista nedá. Ani ten otrlý, odchovaný na socializme a obedoch v samoobslužnej jedálni so zemiakmi, očistenými neskúsenými stredoškoláčkami.
Prečítajte si aj Netopier a ukradnuté auto
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
