|
|
VARŠAVA, BRATISLAVA. V máji vyhrala strane prezidentské voľby. Ako šéfka volebnej kampane dostala do prezidentského paláca dovtedy neznámeho europoslanca Andrzeja Dudu.
Nedeľňajšie parlamentné voľby vyhrala ako kandidátka strany Právo a spravodlivosť a stane sa tak zrejme novou premiérkou Poľska. Premiérkou, ktorá sa môže spoľahnúť na podporu prezidenta a v parlamente by sa mohla oprieť o nadpolovičnú väčšinu svojej strany. Poľsko sa mení.
Odkaz zosnulému Lechovi
Víťazná strana Právo a spravodlivosť Jaroslawa Kaczyńského podľa prvých prieskumov získala 39,1 percenta hlasov, čo je najlepší výsledok od jej vzniku v roku 2001. Koľko mandátov presne získa bude jasné až po vyhlásení oficiálnych výsledkov v utorok a presnom počte strán, ktoré sa do parlamentu dostanú. Doterajšie čísla naznačujú, že by mohla vládnuť sama.
A po skončení volieb to bolo vo volebnom štábe strany cítiť. „Pán prezident, hlásim, úloha splnená!“ povedal po zverejnení prvých výsledkov Jaroslaw Kaczyński. Nehlásil to súčasnému prezidentovi Dudovi, ale svojmu zosnulému bratovi – dvojičke Lechovi, ktorý zahynul počas leteckej katastrofy pred piatimi rokmi.
Takto nadviazal na výhru spred 10 rokov, kedy sa Lech Kaczyński stal prezidentom a hlásil bratovi: „Pán predseda, hlásim, úloha splnená!“
Jaroslaw Kaczyński v nedeľu večer dlho rečnil a ďakoval svojim spolupracovníkom. „Na takú výhru Poľsko čakalo vyše 25 rokov,“ hovoril nadšený z absolútneho víťazstva strany.
Jaroslaw Kaczyński a jeho brat Lech, ktorý s manželkou zahynuli pri leteckom nešťastí v Smolensku.
Vládnuť bude Kaczyński
Beatu Szydlovú, ktorá má na víťazstve značný podiel, pozval Kaczyński na pódium až neskôr. O tom, že je to práve ona, ktorá má zmierniť imidž strany, sa hovorilo už pred voľbami.
„Nemyslím si, že PiS by prehralo, keby na čele kandidátky stál Jaroslaw Kaczyński, ale s Beatou Szydlovou má šance na absolútne víťazstvo a to znamená, že PiS by mohla vládnuť samostatne,“ hodnotil ešte pred voľbami pre Ženy v meste Piotr Bajda z Inštitútu politológie Varšavskej univerzity.
Pred voľbami Kaczyński hovoril o Szydlovej ako o ideálnej kandidátke na premiérku, aj keď pripustil, že istotu, že ňou bude celé štyri roky má iba vtedy, ak bude dobrou premiérkou. Podľa Kaczyńského je najdôležitejší záujem Poľska. To bol pre viacerých jasný signál, že Kaczyński chce Szydlovú využiť len počas kampane, aby pritiahla nových voličov. „Nemyslím si, žeby sa Szydlová stala premiérom,“ hodnotil pre televíznu stanicu TVN 24 bývalý premiér Kazimierz Marcinkiewicz.
Marcinkiewicz sa na pár mesiacov stal premiérom pred 10-timi rokmi práve vďaka Kaczyńskému a pozná zákulisie strany Právo a spravodlivosť. Marcinkiewicz pre poľské médiá viackrát popisoval, ako v skutočnosti velí Kaczyński a keď niekto obsadí dôležitý post, premiéra, či prezidenta, vôbec to neznamená, že ten človek má aj moc. „Takých ľudí Kaczyński obklopuje svojou bandou, tak ako to bolo aj v mojom prípade,“ prezradil bývalý premiér. Podobný osud predpovedá Szydlovej.
Poľsko bude euroskeptické
Poľsko sa mení a podľa komentátorov ide zlým smerom. „Bude to zmena k horšiemu, zjavný euroskepticizmus, germanofóbia, rusofóbia a hra na xenofobických emóciách, čo sme mali možnosť vidieť v súvislosti s utečencami,“ zhodnotil výsledky volieb a výhru PiS Adam Michnik, šéfredaktor Gazety Wyborczej.
„Naša spoločnosť si strelila do nohy, ale nemôžeme sa hnevať na demokraciu,“ upokojoval Michnik a dodal, že Poliaci budú musieť veľmi kontrolovať politikov, aby tí nepremárnili úspechy krajiny. „Ja sa bojím, že ich vládnutie môže byť pre Poľsko škodlivé,“ dodal a myslel tým doterajšie ekonomické úspechy Poľska. Poliaci ako jediná krajina v Európskej únii zvládla krízu a medzi rokmi 2008 až 2014 mala rast 23,8 percenta. Priemerná mesačná mzda je v krajine 700 eur. Úspechy Občianskej platformy však Právo a spravodlivosť neuznáva. „Štatistiky nás nenakŕmia,“ hovorila na to Szydlová v kampani.
Aj pre sociológa i politológa Jarosława Flisa, ktorý pre portál parlamentarny.pl zhodnotil výsledky volieb, znamená výhra PiS koniec stability na politickej scéne Poľska, aká za posledných osem rokov vládla.„Teraz sme v istej destabilizácii a nová stabilita príde o nejaký čas,“ povedal Flis.
Protest prot EÚ v Poľsku.
Nový štýl
Päťdesiatdvaročná vyštudovaná etnografka je podľa pozorovateľov novou generáciou, ktorá mala priniesť do strany Právo a spravodlivosť nový štýl. Beata Szydlová je ženou na čele strany, ktorá má tradičných voličov na vidieku a v malých mestách, vystupuje vecne a priateľsky, čím sa jej podarilo osloviť nových voličov. Mnohí Poliaci doteraz stranu nevolili, pretože im prekážalo, že je to strana jedného muža, ktorý doma polarizuje politickú scénu a veľmi presadzuje záujmy cirkvi a v zahraničí radikálne vystupuje proti Európskej únii.
Szydlová sa vyjadruje miernejšie, ale nemá také odlišné názory ako Kaczyński. V júni sa vyslovila proti prechodu Poľska na euro s tým, že potom čaká jej krajinu podobná kríza akú prežíva Grécko.
Vyjadrila sa aj proti plánovanému prerozdeleniu utečencov z Talianska a Grécka, podľa ktorého malo Poľsko prijať 4500 utečencov. „Podporiť Maďarsko, Českú republiku a Slovensko bolo v našom záujme,“ povedala vtedy pre poľské médiá.
Sľúbila, že zníži vek pre odchod do dôchodku, zvýši čiastku príjmu oslobodenú od dane a rodinám dá 500 zlotých na každé dieťa, čo nepovažujú ekonómovia za reálne.
Poľsku sa doteraz ekonomicky darilo.
Do Sejmu ide zrejme päť strán
Za stranou Právo a spravodlivosť skončila v nedeľňajších parlamentných voľbách s veľkým odstupom vládna Občianska platforma so ziskom 23,4 percenta. Jej šéfka a premiérka Ewa Kopaczová priznala volebnú porážku.
Do parlamentu sa dostali ešte tri strany. Hnutie rockera a neúspešného prezidentského kandidáta Pawla Kukiza s takmer 9 percentami hlasov. Nová liberálna strana Moderné.pl na čele s ekonómom Ryszardom Petrom a podporou takmer 8 percent. Poslednou stranou by mal byť doterajší koaličný partner premiérky Kopaczovej – ľudovci, ktorí získali 6,6 percenta (5,2 podľa posledných údajov). Zjednotená ľavica sa do Sejmu prvý raz od roku 1989 nedostala, pretože ako koalícia potrebovala na vstup do parlamentu 8 percent a získala 7 a pol percenta.
Barbara Nowacka so Zjednotenou ľavicou neuspeli.
Visegrádska štvorka bude ťažký partner
Zmena v Poľsku ovplyvní aj vzťahy vo Visegrádskej štvorke. Poľsko, Česko, Maďarsko a Slovensko budú teraz vystupovať síce jednotnejšie, ale budú ešte euroskeptickejší ako doteraz, keď odmietali prijať kvóty na utečencov. Najsilnejších stredoeurópskych kritikov, ktorými boli doteraz maďarský premiér Viktor Orbán, český prezident Miloš Zeman a slovenský premiér Robert Fico doplní euroskeptik Jaroslaw Kaczyński.
Kaczyński sa síce nechystá stať premiérom ani ministrom v novej vláde, ale bude zásadne určovať tón v domácej i zahraničnej politike.
Kaczyński sa už počas predvolebnej kampane vyjadroval proti prijímaniu utečencov. Niektoré jeho vyjadrenia boli mimoriadne tvrdé: „Utečenci prinesú len rôzne choroby. Choleru do Grécka, úplavice do Viedne a rôzne parazity,“ povedal.
Kaczyński kritizoval všeobecne všetko, čo podľa neho podriaďuje Poľsko diktátu z Bruselu. V čase jeho vlády malo Poľsko napäté vzťahy s Bruselom, keď blokovalo priajtie Lisabonskej zmuvy, malo veľmi zlé vzťahy s Nemeckom i Ruskom, ktoré sa ešte zhoršili po leteckom nešťastí v Smolensku. Počas volebného večera sa síce Kaczyński vyjadroval zmierlivo, keď hovoril, že žiadna pomsta a osobné zúčtovanie s jeho kritikmi nebude, ale zatiaľ tomu verí málokto.
S francúzskym prezdientom Francoisom Hollandom sa už Visegrádska štvorka stretne v inom zložení.
Prečítajte si aj O post premiérky Poľska bojujú tri ženy
