Najhoršia správa na rodičovskom združení sa nemusí týkať počtu písomiek na záver školského roka. Hoci vždy mám trochu problém pochopiť, či sú záverečné písomky naozaj o vedomostiach alebo je to skôr previerka, koľko v strese dieťa zvládne, keď píše tri písomky denne.

Nie je to ani pohľad na predbežné návrhy známok vášho dieťaťa, ktoré vám pokazia deň. Hoci doma vždy vládne trochu napätie, nemávame so známkami problém ani v polovici ani na záver roka, ani na prvom, ani na druhom stupni.

Ani správanie dieťaťa nie je to, čo vás vyvedie z rovnováhy, pretože počúvať v kabinete, že vaše dieťa dokáže skupinku iných detí nielen viesť, ale ich aj počúvať, keď majú iné návrhy, je balzam na dušu každého rodiča. Akurát cestou domov rozmýšľate, prečo je vaše dieťa v škole zodpovednejšie, láskavejšie a disciplinovanejšie ako ktorýkoľvek deň doma.

Správa, ktorá vás na stretnutí rodičov dostane najviac je, že trieda príde o učiteľku. Nie preto, že má malý plat, a že ho naozaj malý má, ani nie preto, že ju neposlúchajú deti, pretože tie si získala tým, ako im vie načúvať a riešiť ich problémy. A nemá ani konflikty s rodičmi, ktorí oceňovali, že deťom úlohy dáva viac v škole ako doma a známky pre ňu nie sú dôležitejšie, ako aktivita, vnímanie a reakcie na hodine.

Učiteľka odchádza, pretože staré vedenie školy nemá rado nové veci. Keď mladí učitelia, ktorí mali ešte pred pár mesiacmi kopec plánov a s nekaždodenným zápalom hovorili o novom spôsobe učenia odchádzajú sklamaní nielen zo školy, ale aj z verejného školstva, je to najhoršia správa. Platy sa zo dňa na deň nezmenia, ale ak školy neponúknu mladým aspoň priestor, aby veci robili slobodnejšie a neboli otrokmi tradičných osnov, tak je to nielen zlá správa na stretnutí rodičov v jednej triede, ale v celej škole. A určite to nie je príbeh iba jednej školy. 

 

Prečítajte si aj Slovenka roka - v dobrom a j v zlom