|
Porovnávanie je niečo, čo nemá každý v láske. Rovnako stereotypné prístupy. Najhoršie je, keď oba nenávidené „akty“ predvádzam ako žena na sebe sama.
Vezmite si bežný deň. Ráno vstanete. Očakávanie? Vstať z postele, uvariť si kávu, naraňajkovať, vyprevadiť a postarať sa o deti, ak je aké, ísť do práce. Toto sú očakávania. Realita? Polhodinu po budíku ma odvádza z postele konvoj tiav, zo zeme, na ktorú následne spadnem ma musí brať bager a kávu s raňajkami si môžem domyslieť, pretože v konečnom dôsledku, aby som vďaka porovnávaniu dopadla ako – tak znesiteľne a nevyzerala akože ma práve vytiahli z tlakového stroja, stíham akurát zapnúť kávovar, aby som si vzala kávu aspoň „so sebou“. A som v stereotype.
V práci. Očakávania: Usmievavá, milá, prívetivá, vždy ochotná. Káva raz – dvakrát za deň. Zdravý obed, na ktorý má každá dosť času. Samozrejme. Tak to predpisuje tabuľka. Realita? Po poldni by bola schopná ženská snáď aj niekomu aj niečo spraviť, ak je komu. Stereotyp? Aj naďalej sa usmievam. Popri asi štvrtej šálke kávy....
Po práci. Očakávania: V pokoji si nakúpim, prídem domov, sadnem na kreslo, uvarím si čaj, zapnem telku, venujem sa deťom, manželovi, ak je akým, oddychujem. Realita? Ledva sa z práce vytrepem hodinu po tom, ako mi predpisuje oficiálny pracovný čas, aj to s kopou ďalšej práce na doma, stihnem zájsť do obchodu, kde stojí predo mnou ďalších desať nervóznych žien, ktoré sú v podobnej situácii, ako ja. Doma šľahnem ďalšiu kávu, odpracujem ďalších niekoľko hodín, ktoré som nestihla v práci a do postele padnem úplne, ale úplne hotová. A sme v stereotype.
Samozrejme, toto všetko musím ako žena zvládať bez sťažností a podobne, ako všetky moje kolegyne naokolo, pretože sa musím porovnať a ak neuspejem, je so mnou zle – nedobre...myslím...
Som ženou a občas mi kvôli očakávaniam spoločnosti z toho hrabe...
Prečítajte si aj A chlapa už máš?
