Cukríkový test (The Marshmallow Test) renomovaného psychológa Waltera Mischela ukázal, že schopnosť oddialiť uspokojenie je pre úspešný a naplnený život rozhodujúca.

Začalo sa to v šesťdesiatych rokoch škôlkarmi v jednej americkej materskej škole. Deťom dali na výber medzi odmenou (napríklad jeden penový cukrík marshmallow), ktorú mohli mať okamžite, a väčšou odmenou (dva cukríky), na ktorú by museli čakať osamote až dvadsať minút.

Nechali deti, aby si zo sortimentu – cukríky marshmallows, sušienky cookies, praclíčky, mentolky a podobne, vybrali odmenu, akú by najviac chceli.

Ako sa tento pokus skončil?

 

 

Počkať si na odmenu je ťažké

Niektoré deti odolali, ale väčšina sa vrhla na ten jeden cukrík. Vnútorný zápas, ktorý na deťoch pozorovali, keď sa snažili ubrániť zazvoneniu, by vám vohnal slzy do očí, možno by ste začali tlieskať ich vynaliezavosti a dostali novú nádej vďaka potenciálu, s akým dokonca aj malé deti dokážu odolávať pokušeniu a odhodlane počkajú na odloženú odmenu. 

Doktor Mischel v tejto objavnej knihe čerpá z desaťročia trvajúceho výskumu a príkladov zo života. Skúma podstatu pevnej vôle, odhaľuje kognitívne schopnosti a mentálne mechanizmy, ktoré ju umožňujú, a ukazuje, ako sa dajú využiť pri prekonávaní problémov každodenného života – od udržiavania hmotnosti až po odvykanie od fajčenia, zvládnutie bolestného ľúbostného sklamania, prijímanie zásadných rozhodnutí či plánovanie dôchodkového zabezpečenia.

 

Ovplyvnila školské osnovy

Kniha Cukríkový test zmení spôsob vášho zmýšľania o tom, kto ste a čím sa môžete stať.

Výskum s cukríkmi marshmallows ovplyvnil aj učebné osnovy viacerých škôl, ktoré vzdelávali širokú  škálu detí – od detí žijúcich v biede až po tie, čo študujú na elitných súkromných akadémiách.

Medzinárodné investičné spoločnosti ho využívali na podporu plánov dôchodkového zabezpečenia. Zároveň sa obrázok cukríka marshmallov stal okamžite zrozumiteľným podnetom na diskusiu o odložení uspokojenia pre takmer každé publikum. 

 

 

Začítajte sa do knihy Cukríkový test.

„Skôr než som v roku 1962 prišiel na Stanfordovu univerzitu ako profesor psychológie, skúmal som tému rozhodovania v Trinidade a na Harvardovej univerzite. Žiadal som  deti, aby si vybrali menej cukríkov teraz alebo viac cukríkov  neskôr, menej peňazí teraz alebo viac neskôr (o tomto výskume budem hovoriť v šiestej kapitole).

Naša pôvodná voľba odložiť a schopnosť vytrvať sa však v prípade, že máme pred sebou horúce pokušenia, ľahko vydajú odlišnými cestami. Pri vstupe do reštaurácie sa môžeme rozhodnúť a naozaj pevne si zaumieniť: „Dnes žiaden dezert! Urobím to, lebo sa musím vyhnúť cholesterolu, rozširujúcemu sa pásu, ďalším zlým výsledkom krvnému testu...“ Potom sa objaví vozík s koláčmi, čašník mi zamáva pred očami čokoládovou penou, a skôr než stačím odmietnuť, skončí mi v žalúdku.

Vzhľadom na to, ako často sa to stalo mne, začal som byť zvedavý, čo je potrebné na to, aby som dodržal chvályhodné rozhodnutie odmietnuť. Cukríkový test sa stal nástrojom  skúmania spôsobu, akým ľudia postupujú od rozhodnutia odložiť uspokojenie až po skutočné zvládnutie čakania a odolanie pokušeniu.