NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, BRATISLAVA. Učiteľka, spoluzakladateľka a vedúca predstaviteľka Spolku feministiek Vilma (Wilhelmine) Glücklichová sa narodila 9. augusta 1872 v Novom Meste nad Váhom vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Bola prvou ženou, ktorá na filozofickej fakulte v Budapešti (v súčasnosti Maďarsko) získala diplom filozofie. Od roku 1898 pôsobila ako profesorka v Budapešti a v Rijeke (v súčasnosti Chorvátsko).

 

Vilma Glücklichová.  Foto - wikipedia.org

 

Presadila zákony pre ženy a deti

Stala sa členkou Uhorského krajinského snemu úradníčok. Z neho sa v roku 1904 odlúčila Feministická jednota a mladá profesorka Glücklichová sa stala jej úradujúcou predsedníčkou. Literárne a spoločensky bojovala za rovnoprávnosť žien a ochranu ich detí. Pri vzniku Maďarskej republiky rád v roku 1919 sa jej podarilo presadiť prijatie zákonov zrovnoprávňujúcich postavenie ženy a muža a tiež zákonov na ochranu detí (volebné právo, zákaz práce mladistvých a iné).

Po porážke Maďarskej republiky rád bola za tieto pokrokové názory stíhaná. Nevzdala sa však. Odišla do švajčiarskej Ženevy, kde sa stala hlavnou tajomníčkou Ženskej medzinárodnej ligy za mier a slobodu (Women’s International League for Peace and Freedom, WILPF).

 

Vilma Glücklichová.  Foto - toxipedia.org

 

Zomrela ako 55-ročná

Vilma Glücklichová zorganizovala v novembri 1924 Svetový kongres ligy vo Washingtone v Spojených štátoch amerických (USA). Jeho účastníčky podpísali výzvu za absolútny zákaz chemických zbraní. Delegátky sa tiež rozhodli, že budú pracovať v budúcnosti v niekoľkých sekciách a to v Rakúsku, Československej republike, Francúzsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Švédsku, Švajčiarsku a USA. V roku 1925 sa unavená a chorá vrátila do dnešného Maďarska. Zomrela však v rakúskej Viedni 18. augusta 1927 vo veku 55 rokov. 

Jane Addamsová, významná americká mierová aktivistka, feministka a nositeľka Nobelovej ceny za mier za rok 1931 spomína na Vilmu Glücklichovú vo svojich pamätiach Peace and Bread in Time of War.

 

Prečítajte si aj Terézia Vansová napísala prvý román pre ženy a vydávala prvý ženský časopis. Muži sa tomu smiali