Červený rúž, ktorý použijem tak dvakrát do roka, je zrazu o polovicu menší, čierna ceruzka na oči stratila hrot a polica v kúpeľni je zakydaná od mejkapu. Neklamný znak, že je tu Halloween a moje deti už niekoľko dní trénujú svoju premenu na zombíkov. Aby bola dokonalá, rozstrihnú a pomaľujú ešte zopár starých tričiek a nohavíc a nakoniec porovnajú svoj outfit s halloweenskými videami na youtube. Potom sa už len tešia na bláznivú zábavu v škole, na krúžkoch, u priateľov...

Milujem tie chvíle, keď doma vládne „halloweenska“ kreativita. Keď vymýšľajú, čo by ešte na sebe vylepšili alebo s vážnymi tvárami študujú, ako sestre vyrobiť otvorenú krvavú ranu na hlave pomocou nožníc, lepidla a papierovej vreckovky bez toho, aby skutočne tiekla krv. (Podarilo sa, uf.) Užívam si, keď im to vyjde a keď mi potom pri šálkach s kakaom nadšene rozprávajú, aká bola párty.

Viem, Halloween mnohým nie je po chuti. Nie je náš. A nie je ani kresťanský. Hoci aj naši predkovia vyrezávali svetlonosov z tekvíc a hoci si pri rôznych príležitostiach a sviatkoch tiež obliekali všakovaké masky, toto je predsa len čosi iné.

„Halloween neslávim. Nebudem sa trápne opičiť po Američanoch!“ povedia mnohí a potom na nedeľný obed zbehnú do Mc Donald’s, v kine schrúmu za kýbeľ pukancov a večer strávia pred televíznou obrazovkou pozeraním sitkomu alebo reality šou.

„Americké tradície takto vytlačia tie naše slovenské,“ povedia tí, ktorí si cez Veľkú noc objednajú wellness pobyt v dákom zašitom hotelíku, lebo polievanie a šibanie z duše neznášajú. A na štedrovečerný stôl si dajú bravčový rezeň, lebo rybu tiež nemusia.

„Vy slávite Halloween? No teda!“ pohoršene mi povedia mnohé kamarátky a čakajú, čo na to poviem. Nepoviem vôbec nič. Držím sa hesla – ži a nechaj žiť. A sláv si, čo len chceš. Keď pri tom nikomu neubližuješ, ale sa zabávaš, tancuješ, smeješ, rozdávaš radosť a veselú náladu, tak len pokojne sláv! Lebo keď sa ľudia bavia, keď sú veselí a šťastní, nemajú čas medzi sebou bojovať. Zbraňami, ani slovne. A to je na každom sviatku krásne.

 

 

 

Prečítajte si aj Verili sme v zázrak