Dnes na mňa cmukali asi traja muži. Normálne kráčate po ulici za bieleho dňa, muž sedí na lavičke a začne stupídne cmukať. Väčšinou to ignorujem, ale niekedy si hovorím, netreba im dať feedback?

Už som v minulom stĺpčeku písala o mojom susedovi, ktorý, keď ma stretne, cmuká, vypiskuje, a komentuje, čo všetko sa mu páči a čo by urobil. Písala som vám, že má dôchodkový vek a že ho stretávam dosť často. Nedávno som ho stretla, tak ako každý týždeň, a pochopila som, že on to robí každej žene, ktorú stretne. Predo mnou kráčala mamička s kočíkom - najprv cmukal na ňu a okomentoval to a o 50 metrov ďalej potom cmukal na mňa a tiež to okomentoval.

Rozhodla som sa ho konfrontovať. Dala som dole sluchátka s podcastom a zastavila sa. A tak sa ho pýtam  - zdá sa vám to normálne, že na ulici vykrikujete po ženách? Bol mimoriadne prekvapený a odpovedal mi, že to myslí dobre. Zopakovala som mu, zdá sa vám normálne, že takto obťažujete ženy na ulici? „Robím to 40 rokov, a doteraz mi žiadna žena nepovedala, že jej to prekáža,“ bránil sa ďalej. Prekvapilo ma to. Chápete, on 40 rokov pokrikuje po ženách rôzne oplzlosti, o ktorých si myslí, že sú komplimenty, a nikdy nestretol nikoho, kto by mu povedal, že sa správa ako totálny chrapúň.

 

 

Na druhej strane si predstavujem ženy, ktoré stretnú takéhoto chlapa, a nechce sa im púšťať do hádky. Radšej tých 15 sekúnd debilných rečí pretrpia a idú ďalej. A tak premýšľam, kde je tá hranica – žiadať od žien, aby konfrontovali mužov a boli v každej takejto situácii v otvorenom konflikte? Nie je menej vyčerpávajúce kráčať ďalej, tak ako aj ja aspoň 20-krát, a nevšímať si to? Je to predsa nepodstatný človek, ktorý nestojí za našu pozornosť. Na druhej strane – ak mu 40 rokov nikto nepovedal, že je to chrapúnske, mohol by povedať, že to ženám naozaj neprekáža.

Uzavreli sme našu rannú hádku na ulici s tým, že ja osobne si to neželám a nech to mne teda nerobí. Sused síce nechápavo, ale prikývol, a odvtedy to neurobil už ani raz. Je pravda, že ma prestal zdraviť, som pre neho zrejme nejaká trhlá feministka a takto si predstavuje tú džender ideológiu, o ktorej hovoria v telke. Nenastalo medzi nami totiž pochopenie – len konflikt, ktorému sa on do budúcna vyhne.

Je to generačný problém? Je to preto, že má asi 70 a vyrastal v úplne inej dobe? Neviem. Chcem veriť, že áno. Lenže dnes na mňa vypiskovala moja generácia. Tak úplne hlúpo na ulici. Ja som radšej prešla na opačnú stranu štvorprúdovej cesty, lebo sa v prítomnosti takýchto mužov necítim bezpečne a snažím sa im vyhýbať. Inak, to je ďalšia vec, ktorú s opačným pohlavím nemáme spoločnú. Pochybujem, že existuje muž, ktorý keď vidí skupinku šiestich žien, prejde radšej na opačnú stranu alebo si urobí obchádzku o dve ulice ďalej. Pochybujem, že existuje muž, ktorý keď kráča o polnoci domov, premýšľa nad tým, že ako sa čo najbezpečnejšie dostať domov a premýšľa, či je bezpečné odbočiť do ulice napravo, kde odbáča aj mladík v teplákoch. Sú to jednoducho voľby a myšlienky, ktoré sú džender. Veľmi džender.

Ja osobne som si to upratala v hlave tak, že ak niekoho stretávam pravidelne a obťažuje ma pravidelne, konfrontujem ho. Ak sa to stane jednorázovo, nemá to význam. Neviem ako to majú iné ženy. Neviem, či majú chuť hádať sa večer s okoloidúcimi mužmi, ale skôr predpokladám, že nie.

Ak ale tento stĺpček čítajú muži, vedzte, že vypiskovanie a cmukanie nikdy nikomu lásku, vzťah ani sex neprinieslo. Je to len tupá snaha o dominanciu, ktorá nevedie k ničomu pozitívnemu. Nabudúce si teda stokrát pomyslite, že sa vám nejaká žena páči, ale láskavo si to nechajte pre seba. Lebo tak to robia normálne ženy v tomto svete a tak je to správne.