PRAHA, BRATISLAVA. Revolúcia bez jediného výstrelu. Aj týmito slovami opisujú historici udalosti, ktoré sa odohrali v Prahe v pondelok 28. októbra 1918. Deň, keď sa zrodilo Československo, sa však nezaobišiel bez napätia.
Už 18. októbra 1918 bola zverejnená Washingtonská deklarácia, alebo tiež Vyhlásenie československej nezávislosti, pod ktoré sa podpísali predstavitelia dočasnej československej vlády na čele s Tomášom G. Masarykom. V tom istom čase rakúsky cisár Karol I. navrhoval zachovanie Rakúska-Uhorska s autonómiou pre Čechov a Slovákov. Na obe vyhlásenia zareagoval prezident USA Woodrow Wilson. Vyhlásil, že mier bude možný len s podmienkou, ak bude Československu a Juhoslávii uznaná samostatnosť.
Rakúska armáda nezasiahla
Cisár Karol I. sľúbil 22. októbra 1918 podpredsedovi Národného výboru Československého Václavovi Klofáčovi, že rakúska armáda nebude klásť odpor. "Keď Karol I. videl, že sa Rakúsko už nedá zachrániť, sám sa zaručil, že ak odovzdanie moci prebehne disciplinovane, bez strát na životoch, rakúska armáda nezasiahne," povedal historik Jan Rychlík.
"Keď Taliani 27. októbra prelomili na rieke Piave rakúsko-uhorskú obranu, cisár poveril posledného ministra zahraničných vecí monarchie grófa Júliusa Andrássyho, aby prostredníctvom amerického prezidenta Wilsona požiadal Dohodu o prímerie. Keď gróf Andrássy na pokyn cisára Karola Wilsonove podmienky prijal, monarchia de facto uznala právo Čechov a Slovákov na sebaurčenie," píše spisovateľ a amatérsky historik Jozef Hanák v knihe Obsadenie Bratislavy.
Správa o kapitulácii Rakúska-Uhorska vyvolala nadšenie, aj keď situácia bola neprehľadná. Podľa publicistu Ferdinanda Peroutku „ráno 28. októbra ešte žiadny z vedúcich českých mužov nedokázal predpovedať, čo všetko v ten deň vykonajú". Predstavitelia Národného výboru začali rokovať s odchádzajúcou mocou, s veliteľstvom posádky rakúskych vojsk v Prahe. Dôležitým krokom bolo tiež obsadenie Obilného ústavu, ktorý rozdeľoval potraviny. Rozjasaní občania už medzitým v eufórii strhávali štátne emblémy monarchie, orly a orlice, dokonca aj výložky vojakov. Na soche svätého Václava zaviala československá vlajka.
Demonštrácia na Václavskom námestí 28. októbra 1918. Foto - wikipedia.org
Žandári v pohotovosti
Na druhej strane bolo v Prahe veľa ozbrojených cisárskych vojakov, Maďarov i Nemcov, ktorí vyšli do ulíc. V pohotovosti bolo podľa Hanáka aj sedemsto maďarských a nemeckých žandárov. Oproti tomu český dôstojník Rošický mal s ďalšími kolegami pripravené zbrane, potraviny a vojenské sily zložené z Čechov, Slovákov, ale aj Juhoslovanov, Rumunov, Rusov a Talianov. Príslušníci sokolských a robotníckych telovýchovných oddielov vytvorili Národnú stráž, ktorá obsadzovala všetky dôležité objekty v Prahe.
Eskalácii napätia zabránila rozvaha veliteľa pražskej posádky – rakúskym vojskám totiž velil Čech generál Kestřánek. Českého veliteľa generála Václava Řezáča mali aj žandári. Keď sa večer velitelia dozvedeli, že bola vyhlásená republika, dostavili sa okolo 20. hodiny do Obecného domu a odovzdali Národnému výboru do rúk moc a zodpovednosť za verejný poriadok. "Armáda sa jednoducho neutralizovala a velitelia čakali, ako všetko dopadne,"povedal pre TV Blesk emeritný riaditeľ Archívu hlavného mesta Prahy Václav Ledvinka.
A aby udalosti nevyústili do násilností, drancovania obchodov, alebo konfliktov s nemeckou menšinou, pozvala pražská radnica na podnet Národného výboru do ulíc dychovky, hudobné súbory, aby sa ľudia radšej veselili.
Ľudová veselica
"Naozaj sa už večer 28. októbra vyhlasovanie samostatnosti podobalo skôr na ľudovú veselicu,"dodal Ledvinka s tým, že niektorí kapelníci potom nezabudli poslať na magistrát faktúry za svoje vystúpenia.
Revolúcia sa tak odohrala nielen nenásilne, ale za tónov hudby. A hlavne to nebola žiadna revolúcia. Český historik Jan Rychlík sa v Českej televízii vyjadril: "Jednoznačne to nebola revolúcia, bolo to odovzdanie moci ako 17. novembra. Zaplať pánboh za to. Žiadny rozumný človek, pokiaľ nie je šialenec, si totiž nemôže priať revolúciu. To je krajný prostriedok."
Atmosféru pražských ulíc toho dňa dokresľuje rozprávanie herca Jana Wericha. Ako 13- ročného chlapca ho prekvapilo, že v meste nechodili električky, boli zatvorené obchody a do centra prúdili davy ľudí. Werich povedal: "Míňal som obchod, na dverách bolo zavesené papierové vrecúško a na ňom krásne vypísaným kupeckým písmom stálo: Zatvorené za účelom prevratu."
Vo večerných hodinách vydal Národný výbor prvý zákon o zriadení samostatného štátu československého, zverejnené tiež bolo zvolanie Národného výboru "Lide československý."Dokumenty podpísali Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup, piati muži 28. októbra.
