Odpustite si, že nie ste dokonalý.

Že robíte chyby. Tie isté. Zas a znova. Aj keď ste sa už stokrát zaprisahali, že viac ich neurobíte...

 

Odpustite si, že ste lenivý.

A že často prokrastinujete. Namiesto práce hráte na počítači blbú kartovú hru, z čoho vás napokon len pália oči a bolí chrbát. Alebo chytáte Pokémonov, aj keď ste ešte donedávna tvrdili, že na toto vás teda nikto nenahovorí. A všetky tie hlúpučké testy na facebooku o tom, kým ste boli v minulom živote, ako budete vyzerať, keď budete mať šesťdesiat či kde budete žiť o dvadsať rokov...

 

Odpustite si, že často neviete odolať pokušeniu.

Že každé ráno je začiatkom novej diéty a každý večer sa stáva jej koncom. Že posedenie s priateľmi pri dobrom jedle a pohári vína vás láka viac ako tvrdé odriekanie v posilňovni.

 

Odpustite si, že ste netrpezlivý a tvrdohlavý.

Že občas idete hlavou proti múru.

Že niektoré veci vám lezú na nervy, aj keď neviete vysvetliť prečo.

 

Odpustite si, že nezarábate toľko, koľko by ste mohli.

Že sa vám nechce hnať za kariérou a namiesto toho utekáte z firmy čo najskôr domov k rodine. Ale rovnako si odpustite aj dni, keď vaše deti na vás doma dlhšie čakajú, lebo ste sa ponorili do práce, ktorú milujete.

 

Odpustite ľuďom, ktorí vám ublížili.

Priateľom aj tým, ktorí nimi nikdy neboli a nebudú. Všetkým, ktorí vás zranili či nahnevali.  Veď práve vďaka nim ste sa mnohé naučili...

 

Môžete nádherne maľovať, spievať, tancovať. Môžete piecť tie najlepšie koláče na svete aj chodiť na chodúľoch. No najväčším umením v živote aj tak vždy bude umenie odpúšťať. Sebe aj druhým.

 

Prečítajte si aj Mala si pravdu, Soňa