Dorovnanie mzdy po návrate po materskej a rodičovskej garantuje zákon, aj tak majú mnohé ženy zábrany pýtať si ho. Hlavne tie, ktoré sa vracajú po niekoľkých rokoch, napríklad po dvoch po sebe idúcich materských a rodičovských dovolenkách.
Majú pocit, že si zvýšenie nezaslúžia, keďže dlhé obdobie nepracovali, na rozdiel od kolegýň a kolegov, ktorí na materskej a rodičovskej dovolenke neboli. Ako sa vysporiadať s takouto dilemou, hovorí právnička Janka Debrecéniová.
Dorovnanie mzdy ako nástroj proti platovej nerovnosti
“Mzda sa v prvom rade nezvyšuje ženám alebo mužom vracajúcim sa po materskej či rodičovskej dovolenke za obdobie, keď nepracovali, ale bude sa im vyplácať až v období, v ktorom už budú pre zamestnávateľa znova pracovať,” hovorí právnička.
Ďalej argumentuje tým, že zamestnávateľ mzdu vo výške, ktorá je v tom čase aktuálna, aj tak vyplácal niekomu, kto zamestnankyňu zastupoval počas jej neprítomnosti. Rovnako novoprijatej pracovnej sile by neponúkol nástupnú mzdu spred niekoľkých rokov, ale takú, ktorá zodpovedá aktuálnym mzdovým hladinám.
“Z tohto pohľadu by teda zamestnávateľovi mohlo byť v princípe jedno, či túto mzdu platí zamestnankyni vracajúcej sa z materskej alebo rodičovskej dovolenky alebo inej osobe,” vysvetľuje právnička Janka Debrecéniová.
“V širšom kontexte sú garancie zachovania práv a zlepšenia mzdových a ďalších pracovných podmienok po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky vyjadrením solidarity s osobami, ktoré tým, že sú ochotné mať deti a týmto deťom poskytovať osobnú starostlivosť, investujú do širšieho spoločenstva, než iba do seba a svojej rodiny. Tieto garancie majú zároveň potenciál prispievať k zmierňovaniu rodového mzdového rozdielu, ktorého príčinou sú aj horšie mzdové a iné pracovné podmienky pre ženy vracajúce sa z materskej a rodičovskej dovolenky,” hovorí Janka Debrecéniová.
Dodáva, že mzdový rozdiel sa v neskoršom veku premieta aj do nižších starobných dôchodkov u žien a celkovo do feminizácie chudoby. “Na systémovej úrovni sú teda právne garancie po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky aj štruktúrnym nástrojom, ktorý má zabrániť v trestaní žien za materstvo a prispieť k vyrovnávaniu ekonomických rozdielov medzi ženami a mužmi,” dopĺňa právnička.
Obráťte sa na odbory a inšpektoráty
Kam sa môžu ženy obrátiť, ak boli porušené ich práva pri návrate do práce? O odpoveď sme požiadali Národný inšpektorát práce, ktorý má riešenie podnetov na porušenie zákonníka práce v kompetencii.
“Zamestnankyňa, ktorá sa domnieva, že boli porušené jej práva, sa môže obrátiť na zástupcov zamestnancov u svojho zamestnávateľa, ktorými môže byť príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zástupcovia zamestnancov z titulu svojho postavenia môžu byť zamestnankyni nápomocní pri riešení jej pracovnoprávneho problému,” píše inšpektorát v stanovisku pre Ženy v meste.
“V prípade neúspechu tohto riešenia alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, odporúčame zamestnankyni zvážiť podanie podnetu na miestne príslušný inšpektorát práce. V poslednom rade sa uspokojenia svojich neuspokojených nárokov z pracovného pomeru môže zamestnankyňa domáhať na súde,“ uvádza inšpektorát práce.
Nepodpisujte nevýhodné dodatky
Právnička Janka Debrecéniová hovorí, že “zmena práce dohodnutej v pracovnej zmluve si vyžaduje súhlas oboch strán, takže je dobré vedieť, že žiadne dodatky k pracovnej zmluve, ktoré sa týkajú napríklad druhu vykonávanej práce, netreba podpisovať.”
To podľa nej platí aj o prípadných návrhoch zamestnávateľa na skončenie pracovného pomeru dohodou, s ktorými by mohli prísť zamestnávatelia po návrate zamestnankýň po skončení ich materskej či rodičovskej dovolenky.
Vzhľadom na to, že porušenie práv ľudí vracajúcich sa z materskej alebo rodičovskej dovolenky nie je len porušením zákonníka práce, ale predstavuje aj diskrimináciu podľa antidiskriminačného zákona, majú zamestnankyne a zamestnanci podľa právničky Janky Debrecéniovej aj možnosť podať zamestnávateľovi sťažnosť na diskrimináciu, s ktorou sa zamestnávateľ musí zo zákona vysporiadať.
Okrem toho sa môžu obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré zo zákona zabezpečuje bezplatnú právnu pomoc ľuďom dotknutým diskrimináciou. Stredisko k tomu dodáva, že “uvedené sa vzťahuje aj na tzv. predzmluvné vzťahy, a teda možné menej priaznivé zaobchádzanie so ženou pri prístupe k zamestnaniu. Zákonník práce explicitne vymedzuje informácie, ktoré zamestnávateľ nesmie od uchádzačky o zamestnanie vyžadovať. Sú nimi napríklad aj informácie o tehotenstve či rodinných pomeroch,” napísala právnička strediska Miroslava Novodomcová.
Inšpektorát neeviduje podnety
Národného inšpektorátu práce sme sa pýtali, koľko podnetov na porušenie zákonníka práce v súvislosti s návratom z materskej alebo rodičovskej dovolenky riešia.
V období posledných troch rokov inšpektori nezistili u žiadneho zamestnávateľa porušenia zákona ohľadom zaradenia zamestnankyne alebo zamestnanca po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky na pôvodnú prácu alebo pracovisko a ich pracovných podmienok, rovnako ani v súvislosti s úpravou pracovného času pre ľudí starajúcich sa o deti, ani ohľadom ustanovení týkajúcich sa prestávok na dojčenie.
Zo stanoviska inšpektorátu vyplýva, že takéto podnety neriešia. Zamestnankyne sa na inšpektorát obracajú spravidla so žiadosťami o poradenstvo pred nástupom do práce po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky. Okrem toho sa na inšpektorát obracajú aj zamestnávatelia s otázkou, ako majú postupovať pri vyčíslení sumy priemerného zárobku na účely poskytnutia náhrady mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnankyni vznikol nárok počas jej neprítomnosti na pracovisku.
Prečo sa ženy nedomáhajú práv? Právnička Janka Debrecéniová hovorí, že niektoré ženy sa svojich práv pravdepodobne domáhajú, ale o týchto prípadoch verejnosť nevie. Podľa nej sa v mnohých prípadoch ženy práv nedomáhajú, prípadne nedomôžu. Má na to viaceré vysvetlenia.
Jedným z nich je nízke povedomie o právach zo strany žien a o povinnostiach zo strany zamestnávateľov. “Ďalšie dôvody, prečo sa ženy nedomáhajú svojich práv, sú čisto pragmatické – nechcú riskovať, že prídu o prácu, ktorú mali u zamestnávateľa, aj keď sa ich pracovné či mzdové podmienky zhoršili alebo stagnujú, a že si po konfrontácii s ním budú musieť hľadať inú prácu, čo je v prípade žien s malými deťmi veľmi ťažká vec,” hovorí Janka Debrecéniová.
“Ďalším dôvodom je nedostupnosť, respektíve nízka dostupnosť kvalitnej právnej pomoci, nedostatočná schopnosť súdov a inšpektorátov práce kvalifikovane sa vysporiadať s porušeniami práv po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky, ale aj dĺžka súdnych konaní, do ktorých je potrebné investovať množstvo zdrojov a energie,” vysvetľuje Janka Debrecéniová.
Veľmi by podľa nej pomohlo, ak by sa v tejto oblasti začali viac angažovať odborové organizácie, pretože môžu osoby dotknuté týmito porušeniami rôznymi spôsobmi posilňovať, v interakciách so zamestnávateľom môžu dohliadať na dodržiavanie práv osôb po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky, a dokonca môžu osoby dotknuté porušeniami týchto práv zastupovať aj pred súdmi.
Zamestnávatelia ponúkajú benefity
Oslovili sme viaceré veľké spoločnosti s cieľom zistiť, ako pristupujú k pracovníčkam a pracovníkom vracajúcim sa z materskej a rodičovskej dovolenky. Nejde o reprezentatívny prieskum, ale o malú vzorku firiem z rôznych oblastí, vďaka ktorej si môžeme spraviť približný obraz o prístupe firiem v tejto téme.
Zaujímalo nás, či si firmy plnia zákonnú povinnosť zvýšiť zamestnankyniam mzdu na takú, ktorá je aktuálna v čase ich návratu na pracovisko. Napriek tomu, že sme sa na to nespýtali priamo, firmy to samé vo svojich odpovediach uvádzali.
Pýtali sme sa tiež, či kolegyniam a kolegom pri návrate do práce poskytujú nejaké výhody nad rámec zákona, ktorým by si ich chceli udržať. Podľa prieskumu agentúry IPSOS pre OZ Pracujúce mamy z leta 2024 sa totiž 57% žien nevracia k pôvodnému zamestnávateľovi.
Pod článkom nájdete prehľad benefitov, ktoré oslovené spoločnosti ponúkajú, aby ste vedeli, čo vám ponúkajú.
Situácia sa zlepšuje
Ako vníma situáciu na trhu práce v súvislosti s podmienkami pre rodičov Národný inšpektorát práce? “Posilňovaním zákonného postavenia zamestnankýň a zamestnancov starajúcich sa o deti, ekonomickým prosperovaním firiem prinášajúcich na trh práce silné sociálne programy pre zamestnancov, neustále sa zvyšujúcim počtom takýchto firiem, ako aj konkurenčným bojom o odborných zamestnancov na trhu práce sa vo všeobecnosti zlepšuje úroveň starostlivosti firiem o svojich zamestnancov,” napísal Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce.
“Dobrým príkladom takýchto zamestnávateľov sú firmy, ktoré sú nositeľmi ocenenia Zodpovedný zamestnávateľ, udeľovaného Národným inšpektorátom práce.”
Aj koučka Federika Plesník hovorí, že sa situácia postupne zlepšuje. Dôkazom sú podľa nej príbehy žien, ktoré si vyjednajú aj o 60 percent vyššiu odmenu alebo pracovnú náplň a úväzok, aký im vyhovuje a sú spokojné ony aj zamestnávateľ.
Ženám by poradila, aby sa vzdelávali o tom, aké majú práva, aká je situácia na pracovnom trhu, aká je férová cena za hodnotu, ktorú prinášajú na trh práce, aby vedeli, že keď im dá zamestnávateľ flexibilitu, nemusia mu byť potom doživotne vďačné bez nároku na adekvátnu odmenu. Ženy by sa podľa nej mali učiť schopnosti vyjednávať, lebo ich to nikto neučí.
“Štatisticky ženy vyjednávajú menej ako muži, ale ten, kto vyjednáva, vyjedná viac,” hovorí koučka. Rovnako by sa mali učiť asertívnej komunikácii, aby si vedeli rešpektujúco zabezpečiť svoje práva tak, aby to bolo výhodné pre ne aj pre zamestnávateľa. Vo väčšine prípadov sa podľa nej obojstranne výhodné riešenia dajú nájsť, keď obe strany chcú.
Nemáme byť iba milé dievčatá
“Väčšinou, keď žena povie, čo by si predstavovala, tak sa to dá do nejakej miery zariadiť. Niekedy sa to nedá a zamestnávateľ jej povie, že je to plný úväzok za takú a takú sumu a ak to neberie, môže dať výpoveď. Otázkou je, či to tie ženy musia akceptovať, lebo pracovný trh je plný príležitostí a ak môžu ísť inde, nemusia byť pasívnymi obeťami,” hovorí Federika Plesník.
“Treba opustiť vzorce, ktoré máme vžité z výchovy, že máme byť iba dobré, slušné a milé dievčatá a musíme sa iba ticho usmievať, aj presvedčenie, že čo je dobré, to sa chváli samo. To nie je pravda. Ak ani nevyskúšam povedať, čo by som chcela, tak je malá šanca, že mi zamestnávateľ vidí do hlavy a práve to mi ponúkne. Ak to však vyskúšam, môžem uspieť a môj život aj život mojej rodiny sa môže rapídne zlepšiť,” dodáva Federika Plesník.
Opýtali sme sa firiem, aká je prax
S akým prístupom zamestnankýň vracajúcich sa po rodičovskej dovolenke sa stretáva vaše personálne oddelenie? Pýtajú si vyššiu mzdu, snažia sa vyrokovať odlišné podmienky, ako mali, keď odchádzali, alebo sú skôr skromné a rady, že sa majú kam vrátiť?
Orange:
-
prijíma opatrenia na monitorovanie a znižovanie gender pay gap - spravodlivé a transparentné mzdy bez ohľadu na pohlavie
-
robí analýzy mzdových rozdielov a opatrenia na ich odstránenie
-
podporujúce prostredie pre ženy
Kia Slovakia:
-
individuálny prístup
-
skrátený pracovný čas
-
zmena pracovného zaradenia
-
práca z domu
Slovenská sporiteľňa:
-
otvorená a korektná komunikácia a reálne očakávania oboch strán
-
návratnosť takmer 90% rodičov
Lidl:
-
dôraz zamestnankýň na flexibilitu
Slovnaft:
-
online skupina, vďaka ktorej môžu matky zostať v kontakte so životom spoločnosti, kým sa primárne venujú rodine
-
zľavy u partnerov
-
firemné podujatia
-
Buddy program po nástupe do práce, kde novonastúpeným pomáhajú skúsené kolegyne a kolegovia
Volkswagen Slovakia:
-
najčastejšie žiadosti o flexibilitu pracovného času najmä u žien
-
možnosť pracovať do 40 dní ročne formou home office, od nasledujúceho roka do 50 dní
-
na pozíciách mimo výrobných prevádzok možno požiadať o teleprácu - prácu z domu
-
možnosť pracovať na skrátený úväzok
Majú u Vás zamestnankyne nejaké výhody nad rámec zákona alebo máte nejaké politiky na vytvorenie konkurenčnej výhody oproti iným spoločnostiam v tejto oblasti, vďaka ktorým by ste si chceli udržať zamestnankyne, keďže podľa prieskumov sa väčšina žien nevracia k pôvodnému zamestnávateľovi?
Orange:
-
flexibilný pracovný čas
-
dni voľna nad rámec zákona
-
príspevok pri narodení dieťaťa
-
kompenzácia pri práceneschopnosti nad rámec zákona
Kia Slovakia:
-
po materskej a rodičovskej dovolenke sa vrátia späť do firmy približne dve tretiny žien a takmer všetci muži
-
široká škála možných pracovných zaradení
-
možnosť nadobudnúť novú kvalifikáciu aj bez nutnosti vzdelávania sa vo svojom osobnom čase
Slovenská sporiteľňa:
-
všetky potrebné informácie dostane zamestnankyňa/zamestnanec ešte pred odchodom
-
počas MD/RD oslovujú rodičov s novinkami v banke, usporadúvajú pre nich workshopy a pozývajú ich na kávu a koláč aj s deťmi, pre ktoré majú detský kútik
-
pri špeciálnych príležitostiach ako MDD alebo Mikuláš obdarúvajú všetky deti vrátane najmenších, ktoré sú ešte doma
-
denné tábory v lete pre deti zamestnancov
-
v blízkosti budovy ústredia tento rok zriadili škôlku pre deti zamestnancov
Lidl:
-
ohľaduplný prístup pri skĺbení pracovného a súkromného života
-
možnosť obrátiť sa na Ambasádorku diverzity a inklúzie alebo na dôverníčky
-
v rokoch 2022 a 2023 sa vrátilo 100% zamestnancov po rodičovskej a 64% žien a 70% mužov pracovali v Lidli aj 12 mesiacov po ukončení rodičovskej
Slovnaft:
-
v areáli súkromné jasle a materská škola Slovnaftáčik pre deti zamestnancov, na ktorú prispieva Slovnaft 100 eur mesačne na dieťa
-
základná škola pre prvý stupeň v areáli
-
tri dni plateného voľna navyše na starostlivosť o deti do 15 rokov
-
športoviská Slovnaftu zadarmo pre slovnaftárov a ich rodinných príslušníkov
-
rodinný deň Apollo
-
tábory za zvýhodnené ceny
Volkswagen Slovakia:
-
široký sociálny program s benefitmi pre rodiny s deťmi
-
príspevok 500 eur pri narodení dieťaťa
-
pracovné voľno s náhradou mzdy pre otca pri narodení dieťaťa
-
voľno pre ženy pracujúce na nočných zmenách
-
kvartálne voľno pre osamelých rodičov
-
raz za polrok voľno pre matky s dieťaťom do 15 rokov
-
príspevok do 100 eur mesačne na súkromnú škôlku pre deti do 4 rokov