Minulý rok som dva mesiace viedla kurz Adaptačná škôločka (Adaptačnou škôločkou som sa inšpirovala v skvelom centre Rafael) pre deti od 2 do 3 rokov, kam deti 2× v týždni na 3 hodiny dochádzali. V rámci nej sme učili deti správne stolovať. V jedálni sme mali dva stoly – jeden na jedenie a druhý príručný, na ktorý som pripravila taniere, poháre/šálky, servítky, príbory.

Stôl na jedenie bol výškovo prispôsobený deťom a moja kolegyňa Elenka naň nakreslila obrysy tanierov, servítok, príborov a pohárov, aby deti videli, kam čo patrí. Deti po tom, čo si umyli ruky, prichádzali do jedálne a každé si samo prestrelo stôl. Prvý raz som to urobila ja, no potom som výrazne zapájala všetky deti. Zo začiatku som používala plastový riad, no rýchlo sme prešli na porcelánové taniere a šálky. Jednu servítku som rozstrihla na dve. Hneď ako sa oteplilo, stolovali sme v átriu a raz sme si spravili aj piknik na deke s vankúšmi.

Všetky dámy, ktoré viedli kurz, stolovali spolu s deťmi a sedeli na detských stoličkách, aby boli k deťom čo najbližšie. Na striedačku sedeli lektorka, dve deti, lektorka, dve deti... deti sme od začiatku učili natrieť si maslo na pečivo, krájať, správne používať vidličku a servítku. A musím povedať, že sa im darilo veľmi dobre.

Pri jedle sme sa rozprávali, pretože pri jedle sa rozpráva. Nevhodné je mľaskať a rozprávať s plnými ústami. Vychutnávali sme si jedlo, a aj keď sa neštrngá, tak preto, aby sme upútali detskú pozornosť, sme si vždy štrngli. Učili sme deti, že kým sa napijeme, použijeme servítku, ktorá patrí na ľavú stranu a ktorou si utrieme ústa. Že servítku používame aj počas jedla a na jeho konci. 

Všetky deti mali od 2 do 2,5 roka. Za ten čas nepadol za obeť žiaden porcelánový tanier alebo šálka. 

 

(Autorka je lektorkou spoločenskej etikety a biznis protokolu a autorkou blogu Vychovávam zo syna džentlmena)

 

Prečítajte si aj Správne stolovacie návyky – pre deti