|
Snímka Domáca opatera rozpráva príbeh zdravotnej sestričky, ktorú stvárnila Alena Mihulová. Sestrička Vlasta sa pri svojej práci na moravskom vidieku stretáva s veľkým množstvom miestnych pacientov. Keď sa však dozvie, že pomoc potrebuje ona sama, musí ju začať hľadať inde. Vďaka dcére jedného z pacientov (Tatiana Vilhelmová) a jej ezoterickej mentorke (Zuzana Kronerová) začína objavovať svet alternatívneho liečenia. Jej manžel (Bolek Polívka) je k jej netradičnému prístupu skeptický.
Film Domáca opatera získal tento rok v Karlových Varoch cenu pre Alenu Mihulovú za najlepšiu herečku. Žne úspechy aj za hranicami Česka. Najvplyvnejší americký filmový časopis Variety považuje film za váženého pokračovateľa tradície založenou Milošom Formanom a Jiřím Menzlom. Film bol zaradený aj do súťaží na niekoľkých prestížnych svetových festivaloch - napríklad v Pusane, v Haife, Vancouveri alebo Mannheime. Bojovať o najvyššie ocenenie bude tento rok na 88. ročníku cien americkej Akadémie filmového umenia a vied v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Nominácie na Oscarov budú vyhlásené v januári, a toľko očakávaný ceremoniál sa uskutoční 28. februára v Los Angeles. Na Slovensku ho začali premietat 20. októbra v kine Lumiere.
Alena, diváci vás poznajú predovšetkým ako mladučkú sestričku z legendárneho filmu Sestričky. Teraz sa po rokoch k rovnakej profesii vo filme zase vraciate.
„Ja som zdravotnú sestričku hrala nielen v Sestričkách, ale tiež vo filme Městem chodí Mikuláš, takže som sa ocitla vlastne už tretíkrát v rovnakej profesii. Ale, samozrejme, sú to úplne rozdielne úlohy. Na prvý pohľad hmatateľný rozdiel medzi nimi je jej netradičný prístup a napríklad aj to, že tie dve predošlé sestričky mali uniformu a táto nie. Vymýšľali sme pre ňu niečo špecifické a boli to nakoniec tie dve brašne, s ktorými som sa pri nakrúcaní premávala päť týždňov. (smiech )
Čím vás úloha Vlasty presvedčila, že ste na ňu kývli?
„Presvedčila ma tým, že je ľudsky aj žensky plná, tá postava má hĺbku, širokú škálu emócií, sú tam podstatné medziľudské vzťahy, vzťahy v rodine, vzťahy voči pacientom. Ten príbeh je vierohodný, je to príbeh zo života, je to príbeh obyčajných ľudí, o obyčajných ľudských veciach, ale aj o tej najpodstatnejšej neobyčajnej, akou je život sám.“
Máte vy sama s postavou Vlasty niečo spoločného?
„Určite mám. Poznám obe tieto figúry. Na jednej strane je to taká tá prehnaná starostlivosť o ostatných ľudí, o tých najbližších, ale potom je to aj fáza, kedy si to človek uvedomí a musí nájsť správnu mieru. Myslím si, že starať sa o blízkych ľudí je v poriadku, len tá miera je veľa dôležitá.“
Film má za sebou niekoľko veľkých premiér a uvedení, aké sú reakcie divákov?
„Reakcie sú všade veľmi podobné a to dokonca aj v Izraeli, Kórei alebo v Kanade. Ľudia sa smejú a plačú, vlastne je to presne ono, čo som si priala, keď som ten scenár čítala. Ja som sa u neho striedavo smiala aj plakala a hovorila som si, či dokážeme v ľuďoch tieto emócie vyvolať. Našťastie sa to podarilo. A to bolo splnenie môjho sna. Ľudia na Domácu opateru dobre reagujú. Nachádzajú si tam to svoje, veci z vlastného života, súznia s určitými momentmi, každý s niečím iným, alebo s nejakou postavou. Veľmi silno to oslovuje ľudí. Je krásne, že diváci za mnou chodia a hovoria o tom so mnou po premietaní. Napríklad, prišli manželia okolo šesťdesiatky a hovoria mi: my si teraz tak nejako častejšie hovoríme, že sa máme radi. Alebo tí ľudia majú naraz chuť urobiť niečo so svojím životom. Užiť si ho šťastne, viac naplno, sami sa o to postarať a nečakať, že to urobí niekto iný.“
Stretla ste sa vy sama v živote s ľudskou ľahostajnosťou?
„Ja mám šťastie aj na ľudí okolo seba, nikdy som sa nestretla s nejakou výraznou ľahostajnosťou, ktorú by som čo i len videla okolo seba, napríklad na ulici. Tým si vlastne uvedomujem, že mám v živote naozaj šťastie.“
Domáca opatera bude bojovať o Oscara za Českú republiku v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. To je obrovská pocta, splnil by sa vám tým ďalší sen?
„Bolo by to krásne, ale musím povedať, že mne sa môj sen už splnil a ja sa cítim vnútorne naozaj naplnená tým, čo tí ľudí hovoria, keď vychádzajú z kina. Ale, samozrejme, ísť sa pozrieť na odovzdávanie Oscarov, alebo dostať Oscara, by bol naozaj zážitok. Rozhodne by som to priala Slávkovi Horákovi, ktorý si to za svoju úžasnú réžiu určite zaslúži.“
Tvorcovia filmu na festivale v Karlových Varoch.
Prečítajte si aj V Karlových Varoch tleskal dav Janžurovej, Slovensko zanechalo významnú stopu
