Prežila šťastné detstvo plné lásky a starostlivosti spolu so starším bratom a dvoma mladšími sestrami neďaleko mestečka Vimmerby na juhu Švédska. Úspešná švédska autorka detských kníh Astrid Lindgrenová, ktorá sa narodila 14. novembra 1907, hovorievala, že mala šťastie na rodičov, pretože im so súrodencami vytvorili bezpečné prostredie a vždy stáli po ich boku, keď ich potrebovali.
Dávali im však dostatočný priestor a pocit slobody na potulky po okolí statku Näs, kde žili. Práve tieto potulky a príbehy z prostredia vidieka, boli často inšpiráciou jej kníh. Okrem detských príbehov, Astrid Lindgrenová písala aj poviedky, romány, poéziu, filmové a divadelné scenáre.
Rodný dom Astrid Lindgrenovej. Foto - astridlindgren.se
Musela dať syna pestúnom
Ako 16-ročná začala pracovať v regionálnych novinách. Tam mala vzťah so ženatým redaktorom, ktorý mal dve deti. Otehotnela, ale nechcela zostať s otcom dieťaťa a presťahovala sa do Kodane, kde sa jej narodil syn Lars. Ako slobodná matka, ktorá bojovala s nedostatkom peňazí, musela dať syna do pestúnskej rodiny. Napriek tomu, že jej syn prvých 10 rokov býval v Kodani a ona pracovala v Štokholme, robila všetko pre to, aby ho videla čo najčastejšie.
Neskôr, keď sa vydala a s manželom sa im narodila dcéra Karin, si zobrala syna naspäť do opatery. „Nebola ten typ mamy, ktorý sedí na lavičke v parku a ticho sa pozerá na svoje deti pri hre. Chcela sa hrať tiež a mám podozrenie, že sa bavila rovnako ako ja,“ spomína na ňu jej syn Lars podľa autorkinej webovej stránky astridlindgren.se.
So synom Larsom. Foto - astridlindgren.se
Dcéra Karin hovorí, že jej mama mala v živote dva zdroje radosti, ktoré boli silnejšie než čokoľvek iné – rodinu a písanie. „Bola obdarená schopnosťou balansovať medzi oboma. Jedno nezobralo všetko z toho druhého.“
Práve na popud dcéry Karin vznikla jej najznámejšia knižka o nebojácnom ryšavom dievčati. Keď bola dcéra Karin chorá a ležala v posteli, poprosila svoju mamu, aby jej povedala o tej Pipi Dlhej Pančuche. Neskôr Lindgrenová príbehy spísala na papier a dala ich dcére ako darček na desiate narodeniny. Najprv slávne štokholmské nakladateľstvo príbehy odmietlo, nakoniec však kniha vyšla. A vyvolala pobúrenie.
S dcérou Karin. Foto - astridlindgren.se
Láska, láska a láska
Smelá Pipi, ktorá žije bez rodičov vo veľkej vile, má za kamarátov koňa a opičku, nemá žiadne povinnosti, tyká učiteľke a robí si žarty z dospelých. Svojrázna detská hrdinka, ktorá má plný kufor peňazí po svojom otcovi, nemá problém zdvihnúť koňa či papuľovať policajtovi. A to všetko v reálnom prostredí švédskeho vidieka.
Mnohým ľuďom pripadala Pipi vulgárna a nevhodná na zosobnenie hrdinky pre ich deti. Niektorí dokonca označili správanie hlavnej hrdinky za mentálne choré, plné egocentrizmu a neposlušnosti. Lindgrenová však neustúpila a obraňovala práva detí na to, aby mohli samé objavovať svet. „Dajte im lásku, viac lásky, ešte viac lásky a zdravý rozum príde sám od seba.“ Autorka rozumela deťom a dokázala vo svojich knihách premeniť všednú udalosť na veľké dobrodružstvo.
Astrid a jej filmová Pipi Dlhá pančucha.
Nevhodné pre deti
Neboli to iba knihy o Pipi Dlhej Pančuche, ale aj iné vyvolávali diskusiu o tom, či sú vhodné pre deti. Odborníci na detskú literatúru argumentovali tým, že v knihách autorka píše o chorobách či smrti, a nazdávali sa, že to zanechá v detských dušiach traumu.
Autorka však bola toho názoru, že deti si aj samé cenzurujú knižky, ktoré čítajú. Vidia jednotlivé scény svojimi vnútornými očami iba do takej miery, aby boli schopné sa s nimi vysporiadať. A tiež si myslela, že nie je potrebné utajovať pred deťmi situácie, ako napríklad smrť, s ktorými sa tak či tak stretnú v reálnom živote. „Tragické veci nie sú nikdy také tragické a strašné veci také hrôzostrašné.“
Fantázia a realita
Byť autorkou knižiek pre deti môže pôsobiť, že Lindgerová unikala pred každodennou realitou do svojej fantázie. Práve naopak. Aktívne podporovala a bojovala za práva detí, zvierat, ako aj práva menšín. Za tieto aktivity jej bola v roku 1994 udelená cena Right Livelihood Award (Správny život). Verejne sa vyjadrovala k aktuálnym spoločenským témam, k stavu životného prostredia či k jadrovej energetike. Svojou satirickou poviedku Pomperipossa v krajine peňazí, kritizovala vtedajší daňový systém vo Švédsku, v súvislosti s obrovským zvýšením daní z prímov švédskych umelcov.
S Ingvarom Carlssonom, dvojnásobným premiérom Švédska, hovorí o zákone na ochranu zvierat. Foto - astridlindgren.se
Nesúhlasila so vstupom Švédska do Európskej únie a roku 1997 žiadala slušné zaobchádzanie s utečencami. V roku 2013 patrila medzi 18 najprekladanejších autorov na svete, a bola treťou najprekladanejšou autorkou detských kníh po H.CH Andresenovi. Jej knihy boli preložené do 70 jazykov v 100 krajinách sveta. V roku 1958 získala Cenu Hansa Christiana Andersena, ktorá je považovaná za najvyššie možné ocenenie autorov detských kníh. Od jej smrti každoročne udeľuje švédska vláda cenu za detskú literatúru Na pamäť Astrid Lindgrenovej.
Prečítajte si aj Vlastného syna prežila o 37 rokov. Aj tak rozosmievala a inšpirovala ženy