Autenticita je slovo dneška, také slovo - hipster. Moderné. Túžime po autentických zážitkoch, atmosfére, ľuďoch.  A pritom autenticita nemá znamienko. Nie je to automaticky plus, hodnota, niečo dobré. 

Premiér našej krajiny je veľmi autentický. Trnavák s nárečím a mizernou angličtinou. (O vzdelaní pomlčme.)

Život v osade je ultimátne autentický. Skúste. Ak si budete potrebovať oprať košeľu, najskôr si pôjdete pre vodu k verejnému vodovodu, o ktorý sa delia desiatky rodín, potom si ju pekne prevesíte usušiť nad piecku a ráno budú od vás kolegovia bočiť, lebo im budete smrdieť. Autenticitou.

Na druhej strane je autenticita dobrá. Všade, aj v tej osade, viete stretnúť autentických ľudí, ktorí vám vojdú rovno do duše a nikdy ich nezabudnete. Je to jedna z najlepších vecí v živote. 

A potom - aj neautenticita môže byť fajn. Dobré spôsoby, kultivovanosť, sofistikovanosť.

Čo je to teda, všetko to volanie po autenticite a naháňanie sa za autentickými zážitkami? Prečo autenticita stúpa na cene? 

Žijeme obklopení predstieraním. Staré dobré malomeštiactvo sa posunulo o úroveň vyššie a sociálne siete ho nafukujú ako steroidy. Predstiera sa šťastie, aktivita, stravovacie návyky, šport. Hodnotia sa ostatní - z perspektívy pavlače.

Možno voláme po autenticite, lebo už sa nám nechce kvôli instagramu robiť Vichyssoise a slávky a máme chuť na poriadny segedín. Alebo by sme chceli preleňošiť celú sobotu bez kúska športu. Ale namiesto toho vyrazíme do sveta naháňať autentické zážitky vhodné na publikovanie, lebo tá naša vlastná autenticita segedín - tepláky - svätý pokoj je príliš obyčajná. 

Šikovnejší to vedia dobre naaranžovať, ale - je to stále autentické prežívanie ak sa na seba pozeráme okom kamery a editorov našich verejných profilov? Vytvárame si avatarov na sociálnych sieťach a hľadáme autenticitu niekde mimo nás. Sme unavení.

Celé sa to pomotalo. 

V biznise vznikol ošiaľ na tému autentický líder. Má spĺňať niekoľko zásadných vecí -  venovať pozornosť ľuďom, ktorých riadi, rešpektovať etické pravidlá. Byť transparentný, konzistentný a byť schopný priznať si vlastnú chybu.

V pohľade zblízka je to vlastne len dobrý šéf a slušný človek. Má hodnoty, prirodzenú autoritu, vie čo robí. Mnohí z nich takí boli už veľmi dávno a netušili, že sa o nich a okolo nich niekde v budúcnosti vytvorí legenda a celý konzultačný smer a napíšu knihy. Authentic leadership.

Čo to hovorí o korporátnom svete, o miere pretvárky, manierov a ihrisku ziskov a utajenej agendy, ak je ozajstný kompetentný manažér zrazu na piedestáli a všetci ho vzývajú ako mesiáša?

Hľadať autenticitu je fajn, lebo by to mohlo pomôcť odstrániť postupne všetky tie najhoršie pozlátka, gýče a tupé klamstvo. Chcieť  ozajstné veci, ozajstných ľudí a robiť všetko naozaj by bola parádna budúcnosť ľudstva. Kým sa autenticita nestane paradoxne svojou vlastnou karikatúrou. Slovo - hipster.

Môžno pomôže, keď ho občas zameníme menej fancy slovkom - poctivosť.