My, ženy, dokážeme donekonečna rozoberať vzťahy pri vínku vína a naše rozhovory sa často točia o tom jednom, o ideálnych i menej ideálnych mužoch. Mnohé zo žien, ale teda aj mnohí z mužov dôjdu k záveru, že ich vzťahy sú ako kopírovanie jednej a tej istej šablóny, inak povedané ako točenie sa v jednom kruhu (môžeme to prirovnať aj ku škrečkovi bežiacom v kolotoči za potravou).
Ovplyvňujú nás vzťahy z minulosti
Najprv sa rozídeme s partnerom, pretože vykazuje silné narcistické črty alebo má iné neduhy a rozhodneme sa hľadať si do života niekoho nového, prístupnejšieho a hlavne viac zameraného na zmysluplný partnerský vzťah. Všetko máme premyslené, rozanalyzované s priateľmi či terapeutom a vhupneme do procesu randenia.
Nájdeme si nového partnera, zaláskujeme sa, všetko vnímame ružovými okuliarmi, opisujeme partnera všetkým dookola v úplne dokonalom svetle. Po istom čase však prídeme na to, že sa nám dejú vo vzťahu tie isté situácie, ktoré sme už zažívali v minulosti a neviedlo to k ničomu inému, iba k následnému rozchodu.
Tieto často opakované vzorce vzťahov podchytil aj štatistický úrad, konkrétne prieskum uskutočnený na Slovenskou psychologickou spoločnosťou, kde uviedlo približne 38 % žien, že ich voľba partnera bola ovplyvnená negatívnymi skúsenosťami z detstva alebo predchádzajúcich vzťahov. Tento údaj zdôrazňuje, aký význam majú minulé skúsenosti pri formovaní našich budúcich vzťahových rozhodnutí.
Je vôbec nejaká stratégia ako sa týmto opakovane zlým a neuspokojivým vzťahom vyhnúť? Pokiaľ nechcete tráviť hodiny na gauči u psychológa či kouča, tak sa skúste zamerať pri hľadaní nového partnera na tieto pravidlá, a v konečnom dôsledku určite eliminujete aspoň čiastočne neúspešné pokusy o vzťahy vo Vašom živote.
Nevedomé opakovanie minulých vzťahov z rodiny
Mnohí z nás nevedome opakujú vzorce osvojené už v detstve alebo počas dospievania (rodičia, starí rodičia, vychovávatelia). Ak sme vyrastali v prostredí, kde sa láska spájala s neistotou alebo emocionálnou nedostupnosťou, môžeme si nevedomky vyberať partnerov, ktorí podobné negatívne vlastnosti majú.
Často sa toto deje aj v prípade, že sa pár po dlhoročnom manželstve rozíde, a manželia nič iné nepoznajú, tak hľadajú rovnakú “spriaznenú” dušu. Vieme sa ale s týmto popasovať a vyhnúť sa vyšľapaným cestičkám a to tak, že keď sa s niekým rozchádzame alebo sme už po rozchode, spíšeme si negatívne a pozitívne stránky posledného vzťahu a pri novom hľadaní si tieto pre a proti pravidelne opakujeme, aby sme prípadného nevhodného partera rýchlejšie odhalili.
Problémy so sebavedomím či sebaúctou
Dnes najčastejšie na sociálnych sieťach sa prezentujú či už ženy alebo muži (mladí chlapci i dievčatá), ktorí deklarujú, aké je dôležité mať vysoké sebavedomie a ako sa nezahadzovať s “hocikým” a “hocičím”. Na jednej strane chválime aj tento typ výchovy, avšak aj toto treba mať pod kontrolou, aby sme neskĺzli z vysokého sebavedomia do roly narcistu.
Naopak, veľmi nízke sebavedomie ovplyvňuje taktiež výber našich partnerov a výber priateľov. Nízke sebavedomie si nesieme z rodinného prostredia či z prostredia školy (šikana, nedoceňovanie, málo pochvál a podobne). Ľudia s extrémne nízkym sebavedomím majú pocit, že si nezaslúžia skutočne kvalitný vzťah, a preto sa uspokoja aj s partnermi, ktorí ich nedocenia alebo im neponúkajú potrebnú lásku, podporu, úctu.
Na tomto sa ale dá pracovať, napríklad písaním si denníka a pravidelne si opakovať, že som rovnako dôležitá/dôležitý ako každý iný človek. U žien často pomáha so sebavedomím aj pekne sa obliecť či si dať make-up a výraznejší rúž.
Obavy z intimity
Neviem, či poznáte ľudí tak otvorených a bezprostredných, ktorí sa pri prvom stretnutí chcú hneď pri zoznámení pobozkať na líce alebo sa Vás dotýkajú, stoja tesne pri Vás a hovoria Vám aj intímne veci. Ja taký typ človeka nie som a preto mi to nie je ani extra príjemné, ale tak či tak ich obdivujem, pretože ja som pravý opak. Toto je tiež jedna z možností ako sa zamotať do opakovane zlých vzťahov, pretože máme strach bezprostredne nadväzovať vzťahy, čo sa prenáša aj do našej intimity.
Strach zo skutočnej blízkosti a úplnej zraniteľnosti, nielen vo vzťahoch ale aj v priateľstvách či rodine môže spôsobovať, že si nevedomky vyberáme partnerov, ktorí nie sú schopní vytvoriť si skutočný emocionálny, silný a vyrovnaný vzťah. Nedokážeme si daného človeka pripustiť, pretože to nedokážeme ani my voči partnerovi. Chránime sa odstupom pred potenciálnym zranením, ale zároveň si tak bránime zažiť hlbšiu intimitu a v konečnom dôsledku daný vzťah zanikne.
Ak sa chceme vyvarovať týmto obavám z intimity, skúsme si s partnerom vybrať jeden deň, kedy si napríklad naplánujeme rozhovor pri vínku alebo si zahráme PRAVDA/LOŽ či VADÍ/NEVADÍ. Takouto hrou sa dokážeme s partnerom zabaviť a spoznať viac jeden druhého i viac sa zblížiť (nebojme sa pýtať aj na zranenia či na sex).
Túžba po intenzívnych emóciách
Často sa v dnešnej dobe propaguje názor, že ak medzi partnermi nie je “chémia”, tak vzťah nevydrží dlho. Áno, na začiatku vzťahu máme motýle v bruchu, ale tie časom uletia, to ale neznamená, že sa nemilujeme. Práve potom “odletení motýľov” podľa psychológov reálne začíname vnímať osobu, ktorú milujeme - vidíme ju v reálnom svetle bez ružových okuliarov. Existujú však aj ľudia, ktorí vyslovene vyhľadávajú intenzívne vzťahy s tzv. „zlými“ partnermi – respektíve vyhľadávajú vzťah “talianského” manželstva, pretože tieto vzťahy sú spojené s veľkou dávkou vzrušenia i nepredvídateľnosti.
Hoci sú tieto dynamiky často emocionálne stimulujúce, dlhodobo však vedú k nestabilite a sklamaniu, opakovaným hádkam a udobrovaniu sa. Vzťah je potom stále na tom istom bode, nikam sa neposúva a nesilnie v láske ani v intimite. Ak sa tomuto chceme vyhnúť, je potrebné si odsledovať, ako dlho toto obdobie “cukor a bič” trvá a následne s tým začať niečo robiť - rozísť sa alebo zájsť do partnerskej či manželskej poradne. Zamilovanosť trvá zvyčajne maximálne jeden rok, po tomto období by sme už na partnera mali nazerať aj bez ružových okuliarov.
Nedostatok sebapoznania
A posledný bod, ktorý nám často znepríjemňuje život nielen vo vzťahoch, ale v každodennom živote je, že sami seba nepoznáme, nevieme sa pozrieť do svojho vnútra - bojíme sa nahliadnuť do duše, pretože nevieme, či nás ten pohľad posunie vpred, alebo nás pohltí temnota – teda aspoň takto sa k tomu vyjadrujú odborníci. Ak si nie sme úplne istí, čo v skutočnosti chceme a aké hodnoty pre nás v partnerstve zohrávajú najdôležitejšiu úlohu, môžeme sa opakovane dostať do vzťahov, ktoré nám nenaplňujú naše potreby či už v láske, spolunažívaní alebo sexe.
Aj s týmto sa dá pracovať. Stačí ak si každý deň pre seba vyhradíme aspoň 15 minút v tichosti, bez TV, mobilu, hudby či knihy. Jednoducho si sadnime alebo ľahnime na posteľ a premýšľajme čo nás teší, čo nás trápi, čo chceme a čo nechceme. Zo začiatku to ide ťažko, ale po pár týždňoch si už túto 15minútovku bez seba samého nebudete vedieť ani predstaviť.
A čo k tomu dodať na záver? Výber partnera na celoživotnú cestu je naozaj neľahká úloha hlavne v dobe sociálnych sietí, workoholizmu, rôznych duševných i fyzických predispozícii, a preto by sme k tomu mali pristupovať naozaj zodpovedne, a na začiatku si ujasniť, čo je pre nás naozaj dôležité a na to sa zamerať. Výber partnera je často výsledkom kombinácie minulých skúseností, vnútorných pocitov a nedostatku sebapoznania. Uvedomenie si týchto faktorov a aktívna práca na sebe samom môžu viesť k pozitívnej zmene a k vytvoreniu zdravého, stabilného a milujúceho vzťahu.
