Už v škole bola iná, pretože ju bavila matematika a zvládala fyzikálne zákony. Chcela sa stať astronómkou v čase, keď sa o telesá a javy vo vesmíre zaujímali len muži. Ľudia to tak aj pochopili a mysleli si, že bude predpovedať budúcnosť a zostavovať horoskopy.  Videli ju ako astrologičku.

Ľudmila Pajdušáková, ktorá sa narodila 29. júna 1916, však musela ako 16-ročná riešiť existenčné veci a po smrti rodičov sa starala o súrodencov. Zamestnala sa ako učiteľka a učila na viacerých školách, aby ich uživila.

Najpočetnejšia zbierka snímok

Mala 28 rokov, keď si našla miesto techničky v Štátnom observatóriu Skalnaté Pleso a doplnila si vysokoškolské vzdelanie v odbore, ktorý ju vždy priťahoval. Po druhej svetovej vojne začala študovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a štúdium dokončila popri zamestnaní v roku 1950. K titulu RNDr. pridala v roku 1966 hodnosť CSc.

Pajdušáková sa najprv špecializovala na pozorovanie meteorov, hlavne rojových. Zbierka snímok mala v roku 1946 vyše 11 000 meteorov na 10 000 snímkach – priemerná expozícia 1 meteoru 30 hodín, bola v povojnovom období najpočetnejšia po harvardskej. 

V rokoch po 2. svetovej vojne sa spolu s pracovníkmi observatória na Skalnatom Plese - Antonínom Mrkosom, Ľuborom Kresákom, Antonínom Bečvářom a Margitou Vozárovou-Kresákovou – venovali hľadaniu nových komét. Zo 70 komét objavených v rokoch 1946 - 1959 na celom svete, pripadlo 18 na observatóriá  na Skalnatom Plese a Lomnickom štíte. Observatórium MtPalomar v USA zaznamenalo 13 objavov a ostatné svetové observatóriá po 5 alebo menej. Ohlas bol mimoriadny. Na kongrese Medzinárodnej astronomickej únie v Ríme v roku 1954 bolo Československo, vďaka objavom zo Skalnatého Plesa, vyhlásené za kometárnu veľmoc. 

V rebríčku ženských objaviteliek komét jej podľa skaw.sk piata na svete za Carolyn S. Shoemakerovou (32 komét), Jeanne Muellerovou (15 komét), Eleanor Helinovou (12 komét) a Caroline Herschelovou (6 komét). Pred polstoročím však svojimi piatimi vizuálnymi objavmi útočila na prvé miesto v rebríčku. 

 

Zapálená a cieľavedomá

V roku 1958 a stala riaditeľkou Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Tí, ktorí ju poznali hovoria, že bola živelná, až neúprosná, volali ju kométa. „Ako malý chlapec som bol spolu s otcom na jednej z jej mnohých prednášok o astronómii. Jej krásny a oduševnený prednes ma presvedčil, že štúdium astronómie je krásna záležitosť. A práve preto sa doktorka Ľudmila Pajdušáková presadila vo svete, lebo bola pre vec zapálená, veľmi húževnatá a cieľavedomá,“ povedal podľa TASR predseda Slovenskej astronomickej spoločnosti Ladislav Hric, ktorého práve Pajdušáková prijímala v roku 1977 do zamestnania.

Ako riaditeľka Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici sa neskôr venovala štúdiu atmosféry Slnka a periodicite slnečnej činnosti. „To, že bola aktívna aj v politike, jej pomohlo vybaviť veci pre astronómiu, pre jej ústav a rozvoj vedeckej disciplíny na Slovensku. Určite pomohla tomu, aby sa aj u nás rozvíjal výskum astronómie na svetovej úrovni a držali sme krok s Českom. Teraz už krok nedržíme,“ dodáva Hric.

Rodáčka zo Záhoria publikovala vyše 20 uznávaných vedeckých prác, či už v Československu, alebo v zahraničí. Dostala astronómiu medzi bežných ľudí, keď robila besedy, zakladala amatérske hnutia astronómov a ľudové hvezdárne. Angažovala sa tiež v mierovom hnutí a angažovala sa v boji za práva žien.

Jej bývalý manžel Antonín Mrkos, s ktorým pracoval na Skalnatom plese, po nej tri roky po jej smrti pomenoval planétku – 3636 Pajdusakova.  

Prečítajte si aj Miladu Horákovú popravili pred 65 rokmi. Nikdy ju nezlomili