Sedela som so spolužiakmi v škole. Najprv prišla iba správa, ktorú mi ukázala spolužiačka, spomína na ten moment, keď sa dozvedela o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Gabi – študentka žurnalistiky.  Najprv si to neuvedomovala, postupne jej to dochádzalo a keď jej zavolala kamarátka zo zahraničia s otázkou, či už to vie, pocítila veľmi silné emócie.  Pýtam sa jej, či nemá strach z novinárskeho povolania, na ktoré sa pripravuje, ale ona si je svojou voľbou istá.

O hneve, zhrození a rozčarovaní hovorí Monika, ktorá sa o tej smutnej udalosti dozvedela počas práce prostredníctvom sociálnych sieti.

Mňa tá správa zastihla na dovolenke. Až v pondelkový večer, keďže k internetu som sa pripájala zriedkavejšie. Keď som si pridávala na sociálne siete farebné fotky, všimla som si, že časť mojich známych zmenila profilovky na čierne. Postupne som sa dostávala k podstate veci. Smutnej a hrozivej. Zvyšok dovolenky bol už poznačený smutnou správou.

Čo ste vtedy robili vy? Určite si to pamätáte. Každý z nás si ten deň zapamätá. Presne si budeme vedieť vybaviť viaceré okolnosti: kde sme vtedy boli, čo sme robili, na čo mysleli, ako reagovali. Zlomový bod v dejinách, ktorý vytvára takzvanú generačnú identitu.

 

Prečítajte si

Týždeň prázdna

 

Už ste zažili niečo podobné, keď ste sa napríklad pred rokmi dozvedeli o vražde Roberta Remiáša. Ja som niečo podobné zažila pred ôsmimi rokmi, keď som sa dozvedela o páde poľského lietadla pri Smolensku. Presne si pamätám na ten 10. apríl 2010. Presne si pamätám, od koho som sa to dozvedela. Ako som bežala overiť si informácie, s kým som sa stretla a ako som sa balila na cestu do Poľska.

Samozrejme, nedá sa porovnať vraždu s leteckou katastrofou. Nedá sa porovnať smrť dvoch ľudí so smrťou 96 osôb. Ale dá sa porovnať smútok, súcit a davy v uliciach, ktoré tragédie spájajú.

Poľská skúsenosť ukazuje, že solidarita, ktorá vtedy spojila ľudí, bola postupne časom, no hlavne politikmi, premárnená.

Veľmi by som vám - nám na Slovensku želala, aby sme z tej tragickej udalosti vyšli silnejší. Napriek tomu strašnému smútku je tu šanca na zmeny.  Lebo mne sa zdá, že už je příliš tých zlomových bodov v dejinách, ktoré naše generačné identity vytvárajú.