Bol to milý, ale bežný zážitok. Po návrate zo školy mi dcéra rozprávala ako jej spolužiak ponúkol v triede čaj. Odpovedala mu, že čaj pije, iba keď jej je zima a neodpila si. Bolo to milé, pretože moja dcéra je siedmačka a spolužiakov spomína hlavne vtedy, keď jej robia zle. Len som sa zasmiala na jej vtipnej odpovedi, a bola by som ten príbeh vypustila.

Iba do momentu, kým sa neukázalo, že spolužiak neponúkal obyčajný čaj, ale tatranský. Rozdiel medzi nimi je 52 percent alkoholu. Kde-kto si v triede odpil, jeden spolužiak to urobil viackrát. Po tretej vyučovacej hodine ho odviezli sanitkou s otravou alkoholom. Siedmaka na základnej škole.  

Chlapec sa z toho dostal rýchlo, rodičia oboch žiakov a škola potrebovali viac času na zotavenie. Ja sa z toho dostávam dodnes pri predstave, že keby bola mojej dcére naozaj zima, tak sa z ponúkaného čaju napije. Netušila, v čom sa líši ovocný čaj od tatranského.

Tento týždeň je na školskom lyžiarskom zájazde. Volala, že je tam zima a tak často myslím na to, že bude piť čaj. Spomínaní spolužiaci na lyžiarsky ísť nemohli a tak jej do telefónu žartom (snažím sa tón odľahčiť a skryť obavy) opakujem, že nech pije len obyčajný, ovocný a nealkoholický.

„To ti poviem až po lyžiarskom,“ nešetrí ma dcéra komentárom a skladá, lebo na večer so spolužiačkami na izbe chystajú party hard (ako to ona hovorí).

Od mnohých vecí asi deti neodhovoríme, lebo tak ako my, aj oni budú skúšať. Neochránime ich, ani keď im o niektorých veciach nebudeme rozprávať, lebo je na to ešte skoro.

A tak si dohováram sama, že ju len musím veľmi pozorne počúvať, aby mi neušli podstatné detaily.

Rozdiel medzi čajom a tatranským čajom je navonok rovnako nebadaný, ako rozdiel medzi pozorným a nepozorným rodičom. Minimálne 52-percentý rozdiel. Teda rozhodujúci.

No nič. Idem si zaliať čaj a radšej zavolám dcére, či jej na lyžiarskom nie je zima.