LIDICE, BRATISLAVA. Nacisti urobili všetko preto, aby obec Lidice navždy zmizla z povrchu zemského. Mužov postrieľali, ženy a deti odviedli do koncentračných táborov a na prevýchovu. Obec vypálili, ale Lidice sa stali symbolom nacistickej brutality a prežili.

Správa o zničení Lidíc obletela celý svet. Po vojne v roku 1945 sa do Lidíc začali vracať ženy, ktoré prežili tragédiu a dozvedeli sa o osude svojich mužov a otcov. V roku 1947 bol položený základný kameň nových Lidíc a v máji 1948 sa v nich začala výstavba prvých domov. Od roku 1949 sa do Lidíc začal vracať nový život, pričom v obci žije v súčasnosti približne 560 obyvateľov.

 

Lidice 1942.  Foto - wikipedia.org

 

Masová poprava za Heydricha

Presne 10. júna 1942, gestapo vypálilo českú obec Lidice a zrovnalo ju so zemou ako odvetu za útok na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

Po atentáte na ríšskeho protektora, ktorý vykonali československí výsadkári 27. mája 1942, nasledovalo vyhlásenie stanného práva a masové popravy. Odveta Nemcov vyvrcholila 10. júna 1942 vypálením Lidíc, ktoré Nemci odôvodnili tým, že v dedine sa údajne ukrývajú parašutisti.

Priamo v obci nacisti na základe rozkazu štátneho tajomníka úradu ríšskeho protektora - Karla Hermanna Franka - na záhrade Horákovho statku - zastrelili 173 mužov, mnoho žien a detí bolo deportovaných do koncentračných táborov Chełmno a Ravensbrück a časť lidických detí bolo uznaných z rasového hľadiska vhodných na prevýchovu v nemeckých rodinách. Celkovo prišlo v Lidiciach o život 340 obyvateľov (192 mužov, 60 žien a 88 detí). V rokoch 1945-1947 sa podarilo nájsť deväť detí odvedených do Nemecka. Dedinu gestapo zrovnalo so zemou a v roku 1943 tu zostala len holá pláň.

Za lidickú tragédiu bol 24. apríla 1947 popravený šéf gestapa v Kladne Harald Wiesmann. Nacistovi Maxovi Rostockovi, ktorý bol odsúdený za osobnú účasť na likvidácii Lidíc, bývalý komunistický prezident Československej republiky (ČSR) Antonín Zápotocký v roku 1953 udelil tajne milosť a Rostock pôsobil ako agent československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v Nemecku.

 

Foto - www.lidice-memorial.cz

 

Súsošie lidických detí

Tragickú históriu Lidíc pripomína Národná kultúrna pamiatka Lidice, pozostávajúca z pietneho územia so spoločným hrobom lidických mužov a časťami bývalej dediny.

Detské obete vojny pripomína bronzové súsošie lidických detí od sochárky prof. Marie Uchytilovej, ktoré takmer dvadsať rokov vytvárala od roku 1969. Súsošie pozostáva z osemdesiatich dvoch detských sôch v nadživotnej veľkosti, dívajúcich sa do údolia, z ktorých je 42 dievčat a 40 chlapcov, zavraždených v Lidiciach v roku 1942.

V múzeu - Pamätníku Lidice, postavenom v roku 1962 podľa projektu arch. Františka Marka, je umiestnená od roku 2006 nová multimediálna expozícia "A nevinní boli vinní...", zobrazujúca fakty a dokumenty o lidickej tragédii.

V areáli je situovaný aj Sad ruží. S iniciatívou jeho založenia prišiel 10. júna 1954 sir Barnett Stross, poslanec britského parlamentu – predseda spolku Lidice budú žiť. O rok neskôr bol sad založený na ploche 3,5 ha v nadmorskej výške 340 m medzi pôvodnými a novými Lidicami a nazvaný Sad mieru a priateľstva. V roku 2015 získal sad najvyššie možné ocenenie World Federation of Rose Societies - Award of Garden Excellence, vďaka ktorému sa stal jedným z najvýznamnejších sadov ruží na svete.

O vypálenej obci bol natočený v roku 2011 režisérom Petrom Nikolaevom aj český film Lidice, na námet novely Zdenka Mahlera Nocturno, ktorý k filmu spracoval aj scenár. Vo filme si zahral hlavnú úlohu Karel Roden.

 

Joachim Gauck bol prvým nemeckým prezidentom, ktorý si v roku 2012 ucitli obete Lidíc.  Foto - TASR

 

Gauck prišiel ako prvý nemecký prezident 

Historicky prvým nemeckých prezidentom, ktorý od skončenia druhej svetovej vojny navštívil 10. októbra 2012 Lidice, bol Joachim Gauck. Dovtedy bol v Lidiciach najvyšším prítomným nemeckým politickým predstaviteľom iba dlhoročný spolkový kancelár Helmut Kohl.

Neboli to len Lidice, ktoré sa stali v Protektoráte Čechy a Morava obeťou nemeckých represálií. Nevyhli sa im ani obec Ležáky, osada Javoříčko neďaleko Bouzova a tiež obce a osady, ako napr. Leskovec, Ploština, Prlov, Vařákovy Paseky.

 

 

Prečítajte si aj Objavte mystiku barokových festivalov v Česku