|
Keď v decembri v roku 1990 vyšiel náš prvý pôvodný časopis pre mladých MAXISUPER, začali sme sa viac točiť okolo ľudí zo šoubizu. Patrila medzi nimi aj popová speváčka BEÁTA DUBASOVÁ. Večne usmiata, milá, príjemná.
Nenápadné žieňa vzrastom, avšak extravagantná oblečením. Napokon, takmer všetko si šila sama. A nielen šila. Šaty si aj navrhovala. Svoju prvú gitaru dostala, keď mala deväť rokov. Neskôr chodili so svojou kapelou hrať na dedinské zábavy, avšak to dlho netrvalo.
Beatu stiahla Bratislava a otvoril sa jej veľký svet, kam aj patrila. Všetci poznáme hity ako Účesy, Maznáčik... Speváčky s mimoriadnym hlasom sa ujal Vašo Patejdl, napokon s ním získala aj Cenu novinárov na Bratislavskej lýre. Nuž a hoci prešlo niekoľko desaťročí, Beáta je stále súčasťou slovenskej popovej scény.
Žijete s človekom z rodiny majstra Andrašovana a život v takej rodine je špeciálny. No ten váš spoločný zrejme taký nie je. Čomu ste sa museli prispôsobiť, aby váš partner neznervóznel?
“Ničomu. S Andrejom sme sa spoznali na koncerte v Ovsišti 8. 2. 1986, keď prišiel do našej techniky ako pomocný zvukár. Bol veľmi šikovný a hneď na prvom koncerte niečo opravil, bez čoho sme nemohli hrať koncert a tým ma zaujal. Bol bývalým členom skupiny Limit, kde hral na basgitaru. Vo svojom modrom zošite mám poznačené „ Nový zvukár Andrašovan - celkom schopný!“ Pomyslela som si, že taký človek by sa nám hodil do tímu! Bolo nás spolu s technikou 13 a pri rôznych kritických situáciách, keď ste týždne spolu na cestách, sa dá zistiť aj povaha človeka. Bol rozvážny, spoľahlivý, vzdelaný v odbore, aj pozorný.”
Ste veľmi kreatívna bytosť, takže sa ustavične niečomu venujete. Avšak zrejme najmä veciam, ktoré vás bavia. Šijete, koncertujte... Kto riadi chod vašej rodiny?
“Áno, sú to moje záľuby doteraz. Koncertujeme menej ako kedysi, ale to mi aj vyhovuje. Už by som nedokázala ťahať týždňové šnúry koncertov. Nebudem klamať, sily ubúdajú a koncerty sa zúžili na víkendové piatky, soboty. Počas týždňa sa venujem domácnosti, záhrade, mojim záľubám a sebe, prípadne rozhovorom, nahrávaniu. Domácnosť manažujem ja a veľmi rada. Myslím, že mám takú povahu viesť, aj rozhodovať o praktických veciach.”
Povedzte, je niečo také, čo robíte nerada, ale urobíte, lebo niet inej možnosti? Napríklad z domácich prác...
“Nemám neobľúbenú domácu prácu. Dnes je všetko v kuchyni oveľa ľahšie, lebo máte už plno elektro pomocníkov. Rada varím, aj napečiem takmer denne, lebo reštaurácie využívame hlavne pri cestovaní za koncertami.”
Váš partner vyrastal v prostredí, kde jeho otec v domácnosti, samozrejme, pracovať nemusel. Bol hudobný génius. Naučil sa manžel pomáhať vám?
“Vždy sa opýta, či potrebujem pomôcť. V kuchyni však nie je veľmi šikovný, nemá k tomu vzťah, nikdy nevaril, mali doma pomocníčku, tak pomoc často odmietnem. Ale vysávanie domu, kosenie záhrady, či starostlivosť o auto či garáž, to je jeho doména.”
Speváčka Beáta Dubasová. Foto - TASR
Čo by neurobil ani za svet a niekedy sa kvôli tomu dostanete do konfliktu?
“Neviem, urobí všetko, o čo požiadam, s tým nikdy nemal problém. Nikdy sme si nedelili úlohy na mužské a ženské. Ale myslím, že žehlenie asi nikdy ani neskúšal (smiech).”
Ako vnímate svoje odchody z domu na koncerty? Pred odchodom pripravíte rodine všetko, čo budú potrebovať, alebo ani nie...
“Keď bol syn malý, tak som často cestovala sama, ale všetko som im pripravila aj navarila. Dnes cestujeme s manželom, je mojou veľkou oporou a pomocnou rukou. Odvezie ma, pomôže zazipsovať šaty, ak treba, aj dohodne technické veci s miestnym zvukárom…”
Povedali ste, že ste spolu viac ako 30 rokov. Z čoho ste vo svojich predstavách o manželskom živote museli ustúpiť?
“Tohto roku v júni oslávime už 34 rokov manželstva. Nemusela som nikdy vedome nejako ustupovať. Obaja sme sa na začiatku vzťahu rozhodli, že chceme mať spolu aj deti, že sa nebudem bezhlavo hnať iba za kariérou, ale budeme žiť normálny rodinný život. Prvé tri roky po narodení syna som ja pracovala veľmi málo, chcela som si ho užiť čo najviac. Vtedy to finančne ťahal manžel, bol často na cestách s inými kapelami.”
Je niečo, čo by ste si od partnera zobrať nedali? Pravdaže okrem spievania...
“Môj muž je nesmierne tolerantný, nikdy mi nič nezakazoval, vždy nechal rozhodnutie na mne. Ak som o to požiadala, povedal mi svoj názor, ale posledné rozhodnutie s následkami nakoniec aj tak musím urobiť sama. Myslím, že ma to vždy iba posilnilo.”
Všetci máme sny a snažíme sa zhmotniť ich. Aké sú tie vaše?
“Môj najväčší detský sen, stať sa speváčkou, sa mi vyplnil. Čo môžem viac chcieť? Spievam doteraz, na pódiách som šťastná už 40 rokov! Ďakujem svojmu osudu a všetkým ľuďom okolo mňa, skladateľom, textárom, muzikantom a ďalším, ktorí mi pri plnení tohto sna boli prínosom.”
Vedeli by ste povedať rozdiel medzi vaším svokrom a vaším manželom?
“Môj svokor, hudobný skladateľ Tibor Andrašovan, bol skvelý človek. Múdry, rozhľadený, scestovaný, spoločensky zábavný. Mali sme sa radi, často nás navštevoval, hlavne, keď sa nám narodil Adamko. Bol rád, že sme spolu, aj že som jeho syna zbavila staromládeneckých nánosov. Zaujímala ho aj moja práca, chcel počuť novinky, systém fungovania kapely, nahrávania... Technicky však nebol veľmi zdatný, v tomto smere je môj muž úplným opakom a opraví takmer všetko z elektroniky.”
Stalo sa vám, že ste sa niekedy kvôli hádke, konfliktu dlhšie nerozprávali?
“Tak to maximálne do večera. Od začiatku vzťahu, máme takú zásadu, že nejdeme nikdy spať pohádaní!”
Čo na svojom partnerovi najviac obdivujete?
“Je priateľský, férový, zásadový a spoľahlivý, možno ani nie veľmi vhodný do tejto doby. Má dobré srdce, vie vždy ochotne pomôcť aj poradiť, ale hlavne sa máme obaja radi aj s našimi chybami, ktoré sme sa rokmi naučili vzájomne tolerovať. Vážim si na ňom to, že ma nikdy nechcel pretvoriť na svoj obraz, ale nechal mi môj osobný životný priestor.”
