Anaïs Nin (1903 - 1977), rodáčka z Francúzska, je jednou z najikonickejších a najkomplexnejších spisovateliek 20. storočia. Jej diela prekračujú hranice žánrov, spoločenských konvencií a dokonca aj času. Je známa najmä svojimi intímnymi denníkmi.
Vo svojej tvorbe sa venovala témam ženskej sexuality, identity, vzťahov a psychológie, a patrí medzi priekopníčky ženskej literatúry 20. storočia.
Anais Nin písala denníky ako listy otcovi
Narodila sa v roku 1903 v Neuilly-sur-Seine pri Paríži do umeleckej, no neúplnej rodiny. Jej otec Joaquín Nin bol kubánsky hudobník, matka dánska speváčka. Keď ich otec opustil, rodina sa presťahovala do New Yorku, kde Nin začala písať denníky už ako dievča – spočiatku ako listy otcovi, ktoré nikdy neodoslala.
Jej život bol plný umeleckých, psychologických a milostných experimentov. Žila medzi dvoma svetmi: medzi Európou a Amerikou, medzi literárnou elitou a outsiderstvom, medzi manželstvom a mnohými mimomanželskými vzťahmi, vrátane slávneho románika so spisovateľom Henrym Millerom.
Vášnivý vzťah s Henrym Millerom
Stretli sa v Paríži v roku 1931, Henry Miller bol chudobný americký spisovateľ na okraji spoločnosti, no s výnimočným talentom, ona bola kultivovaná, vydatá žena, ktorá sa venovala psychológii a písala denníky. Zažili spolu vášnivú, komplikovanú a výnimočne inšpiratívnu milostnú aféru. Ich milostný vzťah bol otvorený, experimentálny a často amorálny podľa spoločenských štandardov doby.
Nie je bez zaujímavosti, že Anaïs udržiavala paralelne aj vzťah s Millerovou manželkou June – ich trojuholník bol nabitý erotikou aj emóciami, no aj bolesťou a neistotou.
Miller považoval Anaïs za múzu, intelektuálnu rovnocennú partnerku a dokonca aj za redaktorku – bola to ona, kto mu pomohol s prvou verziou románu Obratník Raka, o úlohe sexuality v ľudskom živote.
Poskytovala mu nielen podporu, ale aj finančné prostriedky – dokonca mu platila prenájom a jedlo. Na druhej strane, Miller v Anaïs prebudil hlbší spisovateľský hlas. Povzbudzoval ju, aby išla ďalej než len denníky – aby písala erotiku, fikciu, aby sa nebála „špiny života“. Bez neho by možno jej zbierky ako „Delta of Venus“ nikdy nevznikli.
„Nin má najprenikavejší vhľad do ženského vedomia. Je to žena, ktorá píše ako žena – nie ako muž píšuci za ženu. A to je zázrak,“ povedal o nej Henry Miller.
Anais Nin ako amatérska psychoanalytička
Anaïs Nin je známa práve vďaka svojim denníkom, ktoré písala celý život – viac než 60 rokov. Tieto texty nie sú iba intímnymi záznamami myšlienok; sú literárnymi dielami plnými sebapozorovania, erotiky, filozofie a umeleckej intuície. Veľký vplyv na jej tvorbu mala psychoanalýza – konkrétne Jung a Freud, ale aj jej vlastná skúsenosť ako amatérska psychoanalytička.
Anais Nin pri tvorbe. Foto - anaisninfoundation.org
Pre Nin bolo písanie formou terapie. Vo svojich textoch často prepája vedomie a podvedomie, sen a realitu, čím sa približovala k surrealistickému štýlu.
Denníky sa stali zrkadlom do duše ženy, ktorá odmietla byť definovaná tradičnými úlohami. Nin v nich odhaľuje svoje sny, túžby, úzkosti a najmä úsilie o pochopenie samej seba – čo bolo v čase ich publikácie (v 60. a 70. rokoch) radikálne a oslobodzujúce pre mnohé ženy.
Bola prvou ženou, ktorá otvorene písala o ženskej túžbe, o masturbácii, bisexualite a zmyselnosti – nie ako o objekte mužskej fantázie, ale ako subjekte s vlastnou vôľou, potrebami a vášnivým svetom.
Anaïs Nin zomrela v roku 1977 v Los Angeles, ale jej dielo žije dodnes – najmä medzi feministkami, psychológmi, umelcami a každým, kto hľadá autenticitu v literatúre. Jej denníky inšpirovali generácie čitateliek a spisovateliek k tomu, aby sa nebáli byť intímne, zraniteľné a pravdivé vo svojom písaní.
Citáty Anaïs Nin o ženách:
„Nepíšem, čo si myslím, píšem, čo cítim. A vďaka tomu som sa ako žena oslobodila.“
„Ženy nemajú byť formované podľa mužských predstáv. Naša skutočná podstata sa začína tam, kde končí ich fantázia.“
„Žena, ktorá píše, neodhaľuje len seba – odhaľuje všetky ženy, ktoré mlčali.“
„Žena píše telom. A píše, aby si znovu privlastnila svoje telo, svoj hlas, svoj život.“
„Bola som viac ženou v momente, keď som si dovolila byť slabá, než keď som predstierala silu.“
„Odmietla som byť len múzou. Chcela som byť tvorcom, nie inšpiráciou pre mužov.“
„Nie sme len objekty túžby – sme subjekty snov, myšlienok, bolesti aj extázy.“
„Každá žena nosí v sebe príbeh, ktorý ešte nikto nepočul. A písanie je spôsob, ako ho konečne vypovedať.“
„Milovala som ženy za ich tajomstvá, za jemnosť, ktorá bola silnejšia než násilie mužov.“
