Moja učiteľka angličtiny sa stala mojou "paid friend" -  platenou priateľkou. S každou lekciou angličtiny mi udelila aj lekciu života. Pomáhala mi pochopiť nielen to nešťastné préteritum perfectum, ale aj pocity  cudzinca na Slovensku.

Väčšinou sme sa spolu smiali, čo sa dá, samozrejme, internacionálne. Ona má totiž, napríklad, taký dar: vyvoláva v neznámych Slovákoch túžbu po dialógu. Vo výťahu, v čakárni, na parkovisku... "Nerosumiem" mala teda v slovnej zásobe ako prvé.  Ďalším novým slovom sa pokúšala potešiť svokru. Chcela jej pochváliť obed a tak zahlásila: "Je to čutné". Čo malo znamenať "chutné", ale predsa len jej "mother in law" sa dlho zmierovala s tým, že varí čudne. 

Nebolo nášho spoločného sedenia, aby sa jej predtým niekto neprihovoril. To ani nehovorím, že ju pred našou budovou oslovil pán, aby mu pomohla preštartovať baterku na aute. Koho z vás, milí slovensky hovoriaci priatelia, oslovil niekto na parkovisku, aby ste mu preštartovali baterku?

Ani sa nečudujem, že raz, keď ju cestou odo mňa zastavili policajti, po slovenskoanglickom trápení sa jej opýtali: "Adresa?" A ona chudera v tom strese zahlásila: "I dont know!"(Neviem) 

Darmo, byť cudzincom v novom domove ľahké nie je. Ale Sarah má veľké a slovenské srdce. Má rada Tatry a halušky.  Ale keď začala mať aj veľké brucho, povedala som si, že tá jej svokra asi naozaj chutne varí. Až mi jedného dňa zahlásila, že o dva mesiace končíme, lebo je tehotná. Tento týždeň sa jej narodila dcérka. Ďalšia malá internacionálka. Sofia, vitaj! A cíť sa u nás fajn!

Zo Slovenska veľa ľudí odchádza. Som šťastná, že na oplátku k nám prichádzajú takí skvelí ľudia, ako je Sarah. Tak až sa raz budete chcieť niekomu prihovoriť a on vám nebude rozumieť, povedzte mu len: "Vitaj! A cíť sa u nás fajn."