„Sústreďte sa maximálne na tri kľúčové úlohy. Prioritizujte si tasky. Manažujte hlavnú líniu a všetko ostatné delegujte“.

Toto všetko sa, v rôznych obmenách, dozviete na školeniach od 120 € od experta miestneho formátu až do 800 € za konferenciu so svetovým guru. Proste instantná múdrosť. Valí sa to na nás z webov, časopisov, z mailov s ponukami školení.

A teraz si predstavte, že na takéto školenie posadíte matku dvoch detí, pracujúcu na smeny, s manželom čo chodí na týždňovky. V lepšom prípade bude na toho mudrlanta pozerať ako ufón na telenovelu.

Ale čo by sa asi stalo, keby ste takéhoto kouča nechali manažovať 23 detí v jednej triede materskej školy? Návody na superšéfovstvo v kocke by boli v koši do troch minút a do hodiny by bol na psychiatrii. V lepšom prípade do dvoch, keby ho museli hľadať ukrytého za detskou kuchynkou, plačúceho pod kockami Lega.

A možno by nebolo potrebné ísť ani do tej materskej školy. Stačí predstava manažérskeho guru, ktorý musí naraz prebaliť, navariť, upratať, vyvenčiť, oprať. Výsledok? S osratou plienkou v ruke by hľadal stratené dieťa zalezené pod regálom v obchode a snažil sa spomenúť, čo mu kázala manželka okrem klobásy a piva kúpiť.

Potom by si, v rámci „chvíľky pre seba“, otvoril ženský časopis s desiatimi radami, ako byť pre partnera stále atraktívny, otvoril fľašu vína, alebo si do svojej motivačnej literatúry zabalil jointa. Lebo rodič nemá komu delegovať. Musí byť manažér, výkonná sila, kouč aj motivátor v jednej osobe. A „prioritizácia taskov“ pri dieťati vrieskajúcom, že je hladné alebo od bolesti bruška , stojí zrazu v celkom inom svetle.

Preto si myslím, že viac žien v riadiacich pozíciách by nám prospelo. Stačí, ak zvládajú manažment základnej mikrobunky, ktorou je rodina. Firma sa totiž skladá práve z takýchto mikrobuniek, len ich je viac. Odpoveď na otázku, ako dosiahnuť vo firme vyššiu efektivitu, je tak jednoduchá. Najmite si riaditeľku materskej školy.

 

Prečítajte si aj Bezbrehá obetavosť mám