Koalícia dlho rokovala o predčasných voľbách, nakoniec navrhla demisiu premiéra pri zachovaní súčasnej vlády a garantovaný post pre SMER-SD? Je to riešenie súčasnej vládnej krízy?   

„To asi ukážu najbližšie dni. Prvá reakcia viacerých – vrátane mňa – bol pocit nejakého zásadného oklamania. Vo chvíli, keď si začali zvykať na myšlienku nových volieb, prišiel obrat o 180 stupňov. Ani tento scenár rekonštrukcie však nemá vyhraté – musí získať väčšinu v parlamente. Ak sa to podarí, situácia sa asi začne postupne „normalizovať“.

 

Premiér Fico si pred zverejnením riešenia odobril tri podmienky u prezidenta Kisku. Je možná demisia s podmienkami?

„V štandardných demokraciách nie. Ten, kto prehrá, nemá nárok si diktovať podmienky. Ale nové, či novšie  demokracie prichádzajú znovu a znovu s novými neštandardnými „inováciami“. Príkladom je aj Babišova vláda v Českej republike, ktorá je de iure v demisii, ale de facto vládne.“ 

 

Znamená demisia premiéra jeho odchod z aktívnej politiky? Aký bude jeho ďalší vplyv?

„Ja vnímam premiérov ťah práve ako snahu udržať sa v politike a udržať si vplyv za každú cenu. Opäť jeden príklad z nášho regiónu – Poľsko má na stoličke premiéra Mateusza Morawieckeho (donedávna to bola Beata Szydlo), ale hlavou exekutívy, kľúčovým ideológom a určovateľom agendy (agenda setter)  je de facto Jaroslaw Kaczynski, predseda vládnucej strany Právo a solidarita. Poľský model sa vynára aj na Slovensku.“

 

Robert Fico skončil vo funkcii predsedu vlády SR. Svoju demisiu podal do rúk prezidenta Andreja Kisku. Foto TASR - Martin Baumann

 

Vládna koalícia si odkladom predčasných volieb získala čas. Ako ho bude chcieť využiť? 

„Má to dve stránky. Ak by som chcela vidieť veci pozitívne, poviem, že primárne je dokončenie viacerých rozbehnutých politík – napr. reforma školstva, dotiahnutie tzv. exekučných amnestií, pokrok vo výstavbe infraštruktúry etc. Na druhej strane vidíme aj množstvo projektov, do ktorých tečú milióny európskych peňazí (zastavené výzvy v školstve, e-Health a i.), resp. ide o obrovské investície verejných zdrojov – za mnohé -  modernizácia armády. Po tom všetkom, čo sme zažili v minulých rokoch a ešte sa umocnilo odhaleniami zavraždeného Jána Kuciaka, by som mala sklony vidieť za úpornou snahou koalície ostať pri moci aj iné ako čisto ušľachtilé záujmy.“

 

Vláda často hovorí o zneužívaní situácie opozíciou. Ako vnímate postoj opozičných strán?

„Smer-SD a SNS nasadili voči opozícii mimoriadne denunciačný slovník. Iste, situácia bola vypätá, emócie pracovali a hlavné opozičné strany – SaS a OľaNO – išli na tejto vlne. Ale podľa mňa neprekročili ústavný rámec, vzniknutú krízu chceli riešiť legitímnymi prostriedkami.  Oceňujem aj to, že sa nijako nechceli „priživiť“ na občianskych protestoch.“ 

 

Od vraždy investigatívneho novinára sme už zažili niekoľko veľmi neštandardných situácií: milión na úrade vlády, aféru s o štátnym prevratom financovaným Sorosom, dlažobné kocky. Ako máme čítať takéto správanie politika? 

„Premiér chcel všetkými prostriedkami „hrotiť“ i tak vypätú situáciu. Časť ľudí, najmä tých, ktorí ešte Smeru a jeho predsedovi dôverujú, to bola konšpiračná rétorika, ktorú berú a ktorou Fico diskreditoval  občianske protesty. Pre iných to bol „wake up call“, asi si nikdy nemysleli, že racionálny a pragmatický Fico dokáže zájsť až tak ďaleko a až tak veľmi sa priblížiť k Orbánovi.  Iste, premiér bol v úzkych, ale takáto zastrašovacia, paranoidná komunikačná stratégia bola jeho vedomou voľbou. A potom bolo až trápne počúvať iných smeráckych politikov, ktorí ju obhajovali.“

 

Exporadkyňa Mária Trošková.  Foto - TASR

 

Riešili sme aj prítomnosť poradkyne Troškovej na stretnutí s nemeckou kancelárkou Merkelovou i jej odchod po poslednom článku Jána Kuciaka. Aj expremiér Mečiar mal poradkyňu pre všetko. Ako u nás vznikla tradícia takého vplyvu poradkýň na predsedu vlády?

„Dobrá otázka. Niekde majú politici utajované milenky, u nás máme „poradkyne“. Profesor Kusý nazval Troškovú „pompadourkou“. V tom fenoméne sa snúbi niekoľko vecí – bohorovné papalášstvo (môžeme všetko), pokrytectvo (priestupky voči „desatoro“ hodnotíme selektívne a nakoniec v nedeľu sa ukážeme v kostole v prvej lavici), a do tretice - stále dominujúca  „machistická“ kultúra (mladá slečna je ozdobou – bohatého, mocného, akékoľvek – muža).  Nuž, a k tomu všetkému ešte sexistické vtípky v preplnených halách pri príležitosti osláv MDŽ. Som presvedčená, že veľkej časti spoločnosti sa z takéhoto remixu dvíha žalúdok, ale stále je ešte aj to druhé Slovensko, ktoré to toleruje alebo dokonca obhajuje.“

 

Masové protesty žiadali nielen odchod ministra vnútra, ale aj premiéra Fica. Upokojí odchod premiéra pri zachovaní dočasného stavu verejnú mienku?

„Časom sa upokojí, veď sa nedá chodiť donekonečna na námestia, ľudia majú aj inú prácu. Ale pocit zrady a znechutenia ostane dlho. Ak sme pred touto krízou konštatovali kritickú eróziu dôvery občanov v štát a verejné inštitúcie, tak teraz sa dá očakávať ďalšie prerazenie dna. Uvidíme ešte ako dopadne vyšetrovanie dvojnásobnej  vraždy.“

 

Ako vnímate masové protesty po vražde novinárka a jeho partnerky? Je na mieste porovnanie s rokom 1989? 

„Ak začneme porovnávať, nájdeme obsahovo viac odlišností ako podobností. Ale miera občianskej mobilizácie  - minimálne, čo sa týka tých akcií minulý piatok – bola porovnateľná. Čo mňa osobne tiež veľmi zaujalo, bola angažovanosť ľudí zo Slovenska, korí žijú po celom svete, ale záleží im na tejto krajine.“

 

Protivládny protest v Košiciach.  Foto - TASR

 

Proti vláde premiéra Fica bolo už niekoľko protestných zhromaždení – Gorila, Baštrnák. Ako sa dá vysvetliť, že tentoraz dav vytvoril tlak a donútil odstúpiť ministra Kaliňáka?

„Vražda dvoch mladých ľudí s politickým motívom a všetkým tým, čo odkryla, je podstatne silnejším impulzom. Navyše, vznikol tlak aj zvonku – najmä z rôznych úrovní a inštitúcií EÚ.“

 

Slovensko už zažilo únos prezidentovho syna a odchod Mečiara, teraz prežívame vraždu novinár a odchod Fica. Sú tam nejaké spoločné prvky?   

„Spoločné je to občianske vzopätie. V roku 1998 však smerovalo k voľbám, vtedy Slovensko dokázalo zvíťaziť v tzv. elektorálnej revolúcii. Navyše, bola aj užšia súčinnosť vtedajšej politickej opozície – dnes je predstava vzniku SDK II. úplnou science fiction.“

 

Aký ďalší politický vývoj predpokladáte po demisii Roberat Fica?

„Z tých vecí, ktoré vieme v tejto neistote dopredu predpovedať, nás čaká ešte jedna dôležitá križovatka – vyslovenie dôvery rekonštruovanej vláde. Po tomto hlasovaní budeme múdrejší, ukáže sa, aký je reálny pomer síl.“