Mali by manželky politikov vystupovať aktívnejšie a podieľať sa na celospoločenskej diskusii? Napríklad k ľudským právam, ženským témam alebo na podporu kampaní. Chýba to na Slovensku? 

„Myslím si, že je to absolútne individuálne. Nie každá dáma má povinnosť a ambíciu vystupovať na verejnosti a podľa mňa to treba akceptovať.Moja situácia je špecifická v tom, že sa na rôznych charitatívnych podujatiach, konferenciách k ženským témam a podobne zúčastňujem aj z titulu mojej profesie. Som, samozrejme, opatrná pri výbere aktivít, ktoré podporím, pretože si uvedomujem, že nás vnímajú ako pár a nechcela by som manželovi spôsobiť problémy. Mňa osobne veľmi napĺňa pocit, že pri charitatívnych akciách môžem pomôcť ľuďom, ktorí sú na to odkázaní alebo prispieť k tomu, aby sa niečo zlepšilo. Viem, že propagácia v médiách je pre naše aktivity dôležitá, pretože vďaka nim nájdeme sponzorov, uvedomujem si, že je to súčasť charitatívnej práce. Na druhej strane nepotrebujem hovoriť o tom, čo robím pre iných. Každá návšteva detskej onkológie, transplantačnej jednotky, neonatológie alebo detského domova mi ľudsky veľa dáva.“

Vianočný bazár.   Foto - mzv.sk

 

Mali by sa ženy angažovať ako manželky politikov alebo sami za seba, ako osobnosti vo svojej profesii?

„Zrejme to vo vnímaní verejnosti nemožno oddeliť. Napriek tomu, že mnohé aktivity som robila už predtým, ako som stretla manžela, v súčasnosti som ako jeho manželka do istej miery spájaná s rezortom, ktorý vedie. A nehovorím o spoločenských podujatiach ako sú recepcie, či plesy. Často napríklad moderujem podujatia, na ktorých sa zúčastňuje aj diplomatický zbor. Vnímajú ma teda dvojako - ako moderátorku aj ako manželku ministra. Myslím si, že si už zvykli na to, že tam, kde sú oni hostia, ja pracujem. A reagujú pozitívne.“

 

Ste konfrontovaná s tým, aby ste sa vyjadrovala k niektorým témam – politickým alebo spoločenským, iným akým sa venujete vo svojej profesii? 

„Zásadne sa nevyjadrujem k politickým témam. Navyše - pracujem v redakcii spravodajstva a máme to zakotvené aj v pracovnej zmluve. Oblasti, v ktorých sa mimopracovne aktivizujem, väčšinou ľudí spájajú, nie rozdeľujú. Na podujatiach sa stretávam s politikmi zo všetkých politických strán. Stáva sa mi, že ma zastavujú bežní ľudia a chcú so mnou debatovať o zahraničnopolitických otázkach, napríklad v potravinách sa ma pýtajú, či bude vojna...“

 

Charitatívny turnaj diplomatov.   Foto - mzv.sk

 

Pani Kisková na verejnosti nevystupuje, ani pani Ficová, pán Pellegrini nie je ženatý, takže ste ako manželka podpredsedu vlády najvyššie v rebríčku. Aké z toho vyplývajú pre vás povinnosti? 

„Tak ako som povedala v úvode, je to naozaj každého osobná vec. Roky som v správnej rade nadácie Kvapka nádeje, nadácie Dobrá krajina, spolupracujem s n.o. Srdce Slovenska, naša diplomacia má patronát nad detským domovom v Novom Meste nad Váhom, Dobrého anjela som podporovala dávno predtým, ako sa pán Kiska stal prezidentom. Manželova pozícia je špecifická v tom, že zahŕňa aj starostlivosť o zahraničných diplomatov, ktorí sú akreditovaní na Slovensku. Pravidelne pre nich organizujeme výlety do rôznych regiónov Slovenska, vystúpenia našich umelcov, športové turnaje, diplomatický ples, Medzinárodnému ženskému klubu pomáhame pri organizovaní Vianočného bazáru. Zámer je predstaviť Slovensko v čo najlepšom svetle, aby ho aj oni takto vnímali a prezentovali bez ohľadu na to, ktorá politická garnitúra tu vládne.

Mnohí si myslia, že pravidelne cestujem s manželom po svete, čo však nie je pravda. Žijeme v rýchlej a aj veľmi zložitej dobe. Často vidím ako manžel telefonuje, esemeskuje so svojimi kolegami. Horúce témy musia riešiť aktuálne, na spoločenské vysedávanie nie je čas. Ak však príde zahraničná návšteva s manželkou, poprípade nás ako dvojicu niekam pozvú, zúčastňujem sa. K svetovému mieru síce neprispejem, ale teším sa, ak návštevy od nás odchádzajú s príjemným pocitom. S viacerými manželovými kolegami máme osobný, rodinný vzťah. Ak potom s takouto krajinou treba riešiť problém, je to vždy iná východisková pozícia. Všetko v živote je o vzťahoch a určite to platí aj v zahraničnej politike.

Podľa mňa, bez ohľadu na to, do akej miery je manželka verejne činná, pre každého muža vo vysokej funkcii je nesmierne dôležité, aby mu vytvárala zázemie, rodinnú pohodu. Je to aj o žehlení košieľ, domácej strave, akceptácii toho, že muž je doma minimálne, že veľký diel toho, čo si v iných rodinách rozdeľujú, je na žene, že sa zmierite so stratou súkromia a tie zriedkavé chvíle, keď ste spolu, si dokážete naozaj užiť.“