Nebol to jednoduchý rok. Nielen pre zdravie, ekonomiku, krízovú infraštruktúru, ale ani pre duševné zdravie. Pandémia v plnej miere odhalila a potvrdila mnohé nedostatky našej spoločnosti, a prehĺbila nerovnosti medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva hádam všade na svete.

Zároveň som však pandémii koronavírusu za mnohé vďačná. Samozrejme, podobné konštatovanie si môžem dovoliť, pretože ma nepripravila o zdravie, ani o živobytie. Veľa mi totiž ukázala. O sebe, o mojich blízkych, o našej krajine. Ukázala mi, ako často zabúdam byť vďačná. A vďačnosť je pritom jedna z najpozitívnejších emócií, aké vôbec sú.

Ukázala mi, koľko dobrých vecí beriem za samozrejmosť. Vedomie, že sú moji blízki v poriadku. Že moji starí rodičia môžu ísť bez obáv na nákup či do mesta. Že mám prácu. Že môžeme organizovať Sitdown s Veronikou ako a kedy chceme. Že sme spolu ako rodina radi. Že si nelezieme na nervy ani v uzavretých priestoroch a po dlhšom čase. Že sa môžeme objať, pobozkať, ísť na kávu, sadnúť si na večeru, stretnúť sa kedykoľvek s kamarátmi. V roku 2019 všetko banálne samozrejmosti, v roku 2020 luxus.

Chcete si pravidelne prečítať stĺpček Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej priamo vo svojom e-maily bez reklamy?

Keď dostal koronu môj manžel, priznávam sa, že som sa zľakla. Chorobu blízkeho napokon zväčša prežívame horšie ako tú našu. Ale aj to bola užitočná emócia a skúsenosť. Uvedomiť si vlastnú zraniteľnosť, že tu nie sme navždy, že sa treba starať nielen o iných, ale aj o seba. 

Korona v našej rodine mi ukázala veľké dobro, ktoré v mnohých ľuďoch drieme. Či išlo o drobnosti ako polievka od susedy, nákup od sestry, podporné správy od tých, od ktorých by som ani nečakala. A zas ich absenciu od tých, od ktorých by som čakala. Našťastie však bolo omnoho menej citeľná ako množstvo dobrej energie, ktoré sme dostali. A aj to je dôležité si uvedomiť- že je dobré sa pozerať na celkový výsledok, vidieť ten „veľký obzor,“ a nenechať sa príliš znechutiť menšími neúspechmi. Že niekedy nemusíme svetlo na konci tunela vidieť, stačí len vedieť, že tam je. 

Korona nám ukázala, že aj malý akt dobra vie vyvolať silnú vlnu. Toľko zbierok, dobrovoľníctva, pokusov o pomoc, ktoré koronavýzvy priniesli, boli pre mňa vzácnym javom. Korona nám ukázala, aké dôležité je starať sa o svoje duševné zdravie, aké dôležité je o ňom nahlas hovoriť – a vedieť povedať: nie som OK. Korona nám ukázala, aký vypuklý je problém domáceho násilia, a aké dôležité je o ňom nahlas hovoriť. 

Korona nám tiež ukázala, že ženy nemajú často len druhú šichtu v podobe domácich prác, či starostlivosti o rodinu, ale celé druhé povolanie. Korona nám ukázala, aké rozdielne prístupy k vzdelávaniu majú deti po celom Slovensku, a že od skutočnej rovnosti, diverzity a inklúzie sme nie na míle, ale na svetelné roky ďaleko. Korona nám ukázala, aké skvelé vedecké kapacity na Slovensku máme, a ako málo si ich často vážime.

Korona opätovne dokázala veľkosť ľudského potenciálu, našu odolnosť i flexibilitu. Obdivujem ľudí, ktorí dokázali začať od znova, ktorí prekonali stratu – či blízkeho alebo zamestnania. Klobúk dole pred umelcami z ktorých sa stali pokladníci, z manažérov, z ktorých sa stali pekári, z organizátoriek eventov, ktoré teraz pracujú v nemocnici. A aj z týchto koronapríbehov čerpám inšpiráciu sama pre seba – nelipnúť na statuse quo, dokázať sa lepšie a rýchlejšie prispôsobiť okolnostiam, a tešiť sa z drobných úspechov. V tomto všetkom mi koronakríza naservírovala cenné lekcie, z ktorých budem čerpať dlho. 

Desať mesiacov s koronou bolo ako na hojdačke. Ubudli zárobky a pracovné príležitosti, pribudol vzácny čas s rodinou. Vlastne, tak ako to v živote býva – nič nie je zadarmo, a so ziskami často prichádzajú aj straty. Prišiel koniec roka a máme prvých zaočkovaných vakcínou, ultramodernou a expresne vyvinutou. Aj to je ďalšia lekcia tohto obdobia – že keď sa spoja veľké mozgy, dokážu aj zdanlivo nemožné. Niektorí hovoria, že sa nevedia dočkať, kedy sa rok 2020 skončí. Ja hovorím, napriek všetkému, vďaka zaň.

Želám Vám ten najkrajší nový rok, drahé Ženy v meste. A dajte sa zaočkovať, ak Vám to zdravie dovolí. Nech nemusíte takýto stĺpček čítať aj o rok!