Začalo sa to telefonátom. „To si ty, synček?“ opýtala sa staršia dáma v telefóne. Hlas to potvrdil. Hneď jej napadlo to najhoršie. Asi ma problémy a tak sa rovno opýtala, či potrebuje pomôcť. Potreboval peniaze. „Samozrejme, synček“ odpovedala matka.
Ešte skúšala, či nepôjde do banky sám, veď má prístup k jej účtu, ale keďže povedal, že nemá čas a že pošle svoju sekretárku, tak sa pobrala do banky ona. Napriek tomu, že ledva chodí. Veď má už svoj vek – skoro 90 rokov!
Potom ale taká blamáž – v banke jej nechceli vyplatiť peniaze, lebo nemala doklady. Tie jej niekto ukradol pred pár dňami. Veľmi sa ospravedlňovala sekretárke. Potom zavolala synovi a ešte sa chcela ospravedlniť jemu osobne. „Mami, nie, nevolal som ti. Veď vieš, že ja ani nemám sekretárku a také veci by som cez niekoho cudzieho nevybavoval“.
Všetko sa pomaly vysvetľovalo. Bola to fingovaná krádež „na synčeka“. Taká, o akých počujeme v televízii. Pravdu povediac doteraz som osobne nepoznala žiadnu staršiu osobu, ktorú by tak hnusne okradli alebo chceli okradnúť. A skoro sa to zlodejom podarilo.
Išlo o svokru mojej známej. Poznám tú dámu – galantnú, inteligentnú. Kto by to bol povedal? Vždy som si myslela, že také veci sa stávajú možno menej inteligentným, možno menej vzdelaným? Nie. Staroba, bohužiaľ, so sebou prináša niečo zvláštne – človek je naivný, bezbranný, stačí malo, aby si ho niekto získal. Stačí objať, pohladkať po tvári, povedať, že je úžasný. Stačí zahrať na city. Stačí vyvolať strach o niekoho z rodiny. Je to hyenizmus zo strany zlodejov. Bohužiaľ.
A aby ste si boli vedomí, Vy a Vaši blízki, metóda „na synčeka“ už je pasé. Aspoň v Poľsku je to tak. Veľa sa o tom hovorilo v médiách a „biznisu“ sa už nedarilo. A tak zlodeji vymysleli niečo nové, viac sofistikované.
Teraz po telefonáte od „synčeka“ staršej osobe zavolá „niekto z polície“ a opýta sa na predchádzajúci hovor. „Volal vám niekto a chcel od vás peniaze? Ja som z polície, už dlhší čas pozorujeme toho zlodeja. Môžete nám pomôcť? Tak choďte do banky a dajte mu peniaze a my zakročíme hneď potom, ako mu ich odovzdáte.”
Čo si myslíte, ako zareagujú starší ľudia? Budú chcieť pomôcť v chytaní zlodejov? Staroba je zvláštna. Starší človek je napriek všetkým svojim životným skúsenostiam ako dieťa. Naivné dieťa. Škoda, že rodinní príslušníci si tak zriedkavo uvedomujú to, čo vedia zlodeji – tí vedia „investovať“.
Stačí, že zainvestujú čas a troška pozornosti, pohladkajú ego starčeka a majú svoj „zisk“. Možno, keby sme viac času a pozornosti venovali našim babičkám a dedkom, možno by sme zabránili hyenizmu, tým všetkým neštastiam, ktoré ich stretavajú. Veď babka s dedkom sa len chcú cítiť potrební. Overte si radšej, či sa Vašim blízkym náhodou už niekto „nevenuje,“ keď vy ste zaneprázdnení.
Prečítajte si aj Keď nemáte radi to, čo je vaše, ani iní si to nezamilujú
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.