Na sociálnej sieti mi do očí padne sponzorovaná stránka známeho internetového obchodu. Promujú univerzálny kuchynský robot. Ale ako! Prvé dve slová - ešte skôr, ako sa dozviete názov výrobku či jeho značku – vám oznámia, že je to „miláčik žien“.

Z úst mi vyletí škaredé slovo. Našťastie, som doma sama. Teda so psom. Ale ten po mne neslušné slovíčka na verejnosti opakovať nebude…

Miláčik žien? Kuchynský robot? To myslia naozaj vážne? V duchu preberiem všetkých svojich miláčikov od narodenia až doteraz. Teda od plyšového medveďa, cez všetky detské lásky, hercov a spevákov, až po manžela a deti. No dobre, po dlhšej úvahe pokojne môžem k miláčikom zaradiť aj nekresťansky drahý tehlový rúž z Paríža a štýlovú kabelku z dovolenky.

Kuchynský robot medzi miláčikmi nie je. Aj keď jeden vymakaný mi doma na polici tróni. A keďže rada pečiem, používam ho pomerne často. No nielen ja, ale aj zvyšok mojej rodiny. Rovnako, ako aj iné kuchynské spotrebiče. Čuduj sa svet, ale aj môj muž vie vyšľahať vaječné bielky, zamiešať cesto na palacinky či postrúhať zemiaky na placky. A moje pubišky to zvládnu tiež.

Nie, nemám ku kuchynským spotrebičom žiadny vzťah. Ani len kamarátsky. Ani len taký, ako ku kabelke a k rúžu. Nebude mi ľúto, keď sa môj robot  opotrebuje a nahradí ho iný. Ľúto mi bude len peňazí, ktoré bude treba zaplatiť za nový. Nič viac.

Ani neviem, prečo ma takáto propagácia kuchynského robota „vytočila“. Asi, že mi pripomenula reklamy z 50. rokov. Chýbal tam už len dáky svalnáč, ktorý ženuške uviaže okolo pása zásteru a predvedie jej, ako ten robot pracuje. A ona mu z vďaky upečie bábovku. Krásny stereotypný happyend. Fakt sa ho nevzdáme ani v 21. storočí?

 

Prečítajte si aj Toto je na mňa už priveľa...