Upúta vás na fotografiách ako jediná žena uprostred davu mužov, ktorí protestujú. Útla Anna Walentinowicz pôsobí pokojne a rozvážne, hoci jej odvaha a sila desí oficiálne miesta Poľskej ľudovej republiky. “Nikdy nebudete v encyklopédii,” povedal jej kapitán gdanskej tajnej služby Józef Burak v januári 1984. 
 
Hlboko sa mýlil. Anna Walentinowicz sa do encyklopédií dostala ako spoluzakladateľka prvých nezávislých odoborov Solidarita, ktoré prispelo k pádu komunizmu nielen v Poľsku, ale aj v celom východnom bloku. Stala sa legendou. 
 
Poľský inštitút v Bratislave rovnako nazval fotograficko-biografickú výstavu, ktorú venoval tejto aktivistke za práva odborárov, ale aj žien. Výstava trvá do 28. júna a má pripomenúť 30. rokov od pádu komunizmu v Poľsku, kde sa v 4. júna 1989 konali prvé, čiastočne slobodné parlamentné voľby. 

 

Anna Walentynowicz.  Foto - Poľský inštitút

 

Anna Walentynowicz vyrastala bez rodičov 

Detstvo nemala ľahké. Anna Lubczyk sa narodila na hraniciach s Litvou v meste Rovno, ktoré sa dnes nachádza na území Ukrajiny. O rodičov prišla, keď mala sedem rokov - otec zahynul v druhej svetovej vojne, mama dostala infarkt. Jej brata transportovali Sovieti do Sovietskeho zväzu.

Po skončení druhej svetovej vojny prišla Anna do Gdaňska a začala pracovať v lodeniciach. Nevedela písať ani čítať, ale bola zvyknutá pracovať veľa a tvrdo. “V hlave mi šumelo more a opakovala som si slová z plagátov: Mládež stavia lode,” opisovala svoje pocity Anna. Najprv pracovala ako zváračka, neskôr žeriavnička a patrila k vzorovým zamestnankyniam. Normu plnila na 270 percent. Pracovala a bojovala za práva odborárov a žien.

 
 

Anna Walentynowicz mala rakovinu

Keď mala 37 rokov diagnostikovali jej rakovinu a lekári jej dávali päť rokov života. To ju zmenilo. Dovtedy žila sama a vychovávala svojho syna bez biologického otca. Keď zistila, že je chorá a syn by mohol ostať nezaopatrený, prijala ponuku na sobáš. Vydala sa za svojho priateľa, zámočníka z lodeníc Kazimierza Walentynowicza. “Kazimierz bol tichý a pokojný človek, trochu mi pripomínal môjho otca. Hovorilo sa o nás: ona behá, on chodí. Vydala som sa z rozumu, láska prišla neskôr. Bola som veľmi šťastná,” opisuje Anna obdobie, keď mala konečne vlastnú kompletnú rodinu. Po piatich rokoch naozaj prišla smrť: nezomrela však Anna, ale nečakane jej manžel Kazimierz - na rakovinu. Naopak u Anny lekári už tumor neevidovali. 
 
Nečakaná smrť manžela ju poznačila. Boh má so mnou iné úmysly, hovorila podľa jej blízkych. A mal. 
 
Začala s veľkým nasadením pomáhať druhým: chorým i rodinám v núdzi, žiadala pre nich lepšie pracovné podmienky. Rok potom, čo ovdovela sa Anna Walentynowicz stáva tvrdou kritičkou komunistikcého režimu, je v neustálom konflikte so štátom. Vzorná pracovníčka, ktorá kritizuje štátnu moc - to bola pre režim nebezpečná kombinácia, Viackrát ju zatkli, uväznili, menili jej pracovné zaradenie, sledovali ju. V októbri 1981 dokonca vypracovali plán, ako ju otráviť. Tajná služba ju evidovala ako Žeriavničku, neskôr ako Dôchodkyňu.
 
Anna Walentynowicz.  Foto - twitter.com
 

Anna Walentynowicz a vznik Solidarity 

Napokon ju 7. augusta 1980 definitívne prepustili z lodeníc, päť mesiacov pred odchodom do dôchodku. O sedem dní neskôr sa začal štrajk a požiadavka na to, aby sa Anna Walentynowicz mohla vrátiť do práce, patrila k hlavným. Jej príbeh stál na počiatku štrajkov legendárnych lodeníc proti komunistickému režimu. Štrajk sa skončil založením nezávislých odborov Solidarita, čo bola prvá nezávislá organizácia v celom komunistickom bloku. A možno by na jeho čele stála práve Anna Walentynowicz. Bola však žena a odborári sa obávali, že ich protesty nebudú brať vážne. Do čele Solidarity sa tak aj s podporou Anny Walentynowicz postavil Lech Walesa. 
 
Anna Walentynowicz sa po skončení štrajku vrátila do práce a stala sa symbolom Augusta 1980. V januári 1981 bola v delegácii Solidarity, ktorú prijal pápež Ján Pavol II. Anna Walentynowicz hovorila o najšťastnejšom momente jej života. Netušila, že nadlho posledným.  
 
Anna Walentynowicz.  Foto - TASR/AP
 

Anna Walentynowicz vo väzení

Keď 13. decembra 1981 zaviedli v Poľsku stanné právo, Solidaritu zakázali a jej vodcov zatkli. Bola medzi nimi aj Anna Walentynowicz. Vo väzení bola  s krátkou prestávkou do roku 1984. Pre jej zlý zdravotný stav ju prepustili. Odišla na liečenie a do dôchodku, ale bojovať proti režimu neprestala. Kritizovala pasivitu Lech Walesu, bola iniciátorkou hladovky po vražde kňaza Jerzyho Popiełuszku. 
 
Na uznanie za to, čo robila pre druhých, si ešte niekoľko rokov počkala. Živorila, jej dôchodok nestačil ani na to, aby si kúpila potrebné lieky. V decembri 2005 dostala od Americkej nadácie na pamiatku obetí komunizmu Medailu slobody Trumana-Reagana, v roku 2006 Rad bieleho orla od prezidenta Lecha Kaczynského. 
 
 
Anna Walentynowicz nezomrela na rakovinu, ako jej to vo veku 37 rokov predpovedali lekári. Zahynula počas leteckého nešťastia vo veku 81 rokov. Keď s 95 osobnosťami, vrátane prezidenta Lecha Kaczynského, letela vládnym špeciálom do Smolenska, kde si chcela poľská elita uctiť obete sovietskej tajnej služby. Tá nechala pri Katyni zavraždiť tisíce poľských dôstojníkov a civilistov a dlhé storočia túto vraždu pripisovala nacistom.