Dva mesiace letných prázdnin. Strašiak mnohých rodičov. Predovšetkým, ak sú deti malé, starkí zaneprázdnení alebo nejavia záujem, málo voľna z práce. Aj keď si mnoho z nás dovolenku plánuje, snaží sa urobiť deťom zaujímavý program, aj tak sa zdajú tieto dni nekonečné.

Po mnohých rokoch si letné obdobie konečne vychutnávam. Deti sú už odrastené (ach, jedno z nich už o pár dní sfúkne osemnásť sviečok), o škole sa nehovorí, budíky nevyzváňajú, mnoho starostí dostalo červenú. Pokojne si kráčam do práce a rátam dni do vytúženej dovolenky.

Už zopár rokov nežije naša rodina spolu. Pätnásťročné manželstvo kvôli nevere zlyhalo. Neustáli sme to ani manžel, ani ja.  Rany sa zacelili, trvalá jazva v mojom srdci ostane zrejme navždy. Nie kvôli hrdosti, odpustila som už dávno. Len ma veľmi mrzí, že sme deťom nezachránili náš bezpečný spoločný prístav. Intenzívne vnímam, že dcéry už unavuje chodiť hore dole, majú už totiž svoje záujmy. Všetko je také komplikovanejšie. 

 

 

Samozrejme, dovolenky trávime oddelene. Keď od nás manžel odišiel, tú prvú si vychutnal iba vo dvojici so svojou dlhoročnou priateľkou. Ani sa neunúval rozlúčiť s deťmi. Zo dňa na deň odcestoval. Ostala som poriadne zaskočená. Ako keby to nebol on. Bez detí sme si dovolenku niekedy nevedeli prestaviť. Ale, polepšil sa. Každým rokom berie dcéry k moru. Presne si pamätám na ich prvú spoločnú „rodinnú“ dovolenku. Naše deti, on a namiesto mňa - ONA. Bolo to hrozné. Dni sa príšerne vliekli. Koľko som sa len naplakala. Ale, stálo to za to. Vyupratovala som celý byt, potriedila myšlienky v hlave a našla ten svoj vytúžený pokoj. Celý čas som si hovorila, je to predsa ich otec! Na dcérky sme sa veľmi tešili. Život sme im dali obaja, ja a on. Ja mama, on otec. Stále dookola som sa seba pýtala, čo by som vlastne chcela. Aby sa nestaral? Nechal ich radšej doma? Nezaujímal sa? Priateľka mi rázne povedala, ONA s ním žije, je jeho súčasťou, ale aj súčasťou vašich detí. Musíš to prijať a zvyknúť si. Inej cesty niet. A ja? Ja som to dala! Prijala som ju do našej rodiny. Aj keď sa s ňou na kávu nechystám, osobne sa nepoznáme, a vlastne, ani o to nestojím. 

Prechádzate momentálne tým ťažkým obdobím, lebo si vaše deti práve balia kufre a odchádzajú na dovolenku s bývalým? Nezúfajte. Musíte sa cez to skrátka preniesť. Viem, bez sĺz a boľačiek to nejde. Práve ten čas darujte len a len sebe. Relaxujte, čítajte, zájdite ku kaderníčke, do kina, choďte si zabehať, upratujte. Všetko to, čo vám urobí dobre. A keď sa detičky vrátia, usmievajte sa, darujte im objatie a božteky. Veď ste ich jediná mama, ktorú nadovšetko milujú. Nakoniec, oni za to všetko vôbec nemôžu.

Majte krásne leto.